Strkám kľúč do dverí,
zámok má vraj dovolenku,
keď na počiatku mi živo sľuboval,
že raz to bude, a navždy.
Tak si sadnem na schody,
studené ako psí čumák,
reku, počkám však raz sa musím dostať dnu.
No ozvenou prianí je len ticho.
Ticho a zavýjanie studeného zadku ...
Slniečko v duši ...