Keď sa ti zdá všetko márne
a svet sa zmieta v tanci vášne,
necíť sa ty vôbec trápne,
vždy budeš posolstvo vzácne,
čo hlása lásku vôkol seba,
naviguje na Zem lúče neba.
Tento čas sa javí divne,
ako v lete vločky zimné,
stačí si len pamätať,
že majú povinnosť sa roztápať.
To platí aj pre nás ľudí,
milujeme pocit v hrudi,
no ak chceme šťastie mať,
musíme len vydržať.
Či inak rečované -
malé nepriazne osudu prekonať.
Zasmej sa im Maličká,
odej sa do môjho trička,
utopíš v ňom všetky žiale,
pre teba je predsa tkané.
Zdá sa ti, čo máme, málo?
Iné by si's Zlatko prialo?
Všetko máš vo svojich rukách,
nevediac to, tápeš v mukách.
Beriem s tebou každý osud,
ak duši dá ti pokoj a kľud.
Preto mám tie myšlienky
(a fakt ti nechcem meniť plienky),
že nech to má pre mňa hoc'čo znamenať,
nech je to hoc aj môj pád,
budem pri tebe vo všetkom stáť.
Slniečko v duši ....
