Aj v tomto moji priatelia poznajú môj obligátny postoj. Kritizujem mužov. Je mi jedno, ako to vyzerá, ako ma budú ostatní muži posudzovať, že sám som predsa muž. No my neustále vystupujeme ako vrchol tvorstva, ako Bohovia, ktorí pretvárajú dejiny a svet na svoj obraz. Vraví sa, že ľudia raz zničia Zem. Akí ľudia? Len my, muži, obraciame túto planétu na prach. Koľko percent z členov vlád krajín sveta tvoria ženy? Akým spôsobom majú ženy možnosť zasahovať do kolobehu dejín a sveta? Veď len pred krátkou dobou získali práva (aj to nie všade vo svete), ktoré im muži po stáročia upierali. Je absurdné, že to bolo v ponímaní času naozaj nedávno. O všetkom vážnejšom rozhodujú muži. Najhorší prípad - vojna. Nik sa žien nepýta, či chcú vojnu. Áno, v tomto prípade sa "mocní" muži nepýtajú ani ostatných mužov, radových vojakov, či chcú ísť bojovať a zomierať za často imaginárne a vymyslené idey. Lenže tí nešťastní bojovníci majú veľakrát šťastie, že "rýchlo" zomrú a nevidia všetky tie hrôzy, ktoré ich ženy zažívajú - od surových znásilnení, zneuctení dôstojnosti, straty manželov, otcov, bratov až po to najhoršie, čo ich môže postretnúť... pozeranie sa, ako im zomierajú vlastné deti.
Aký pomer odsúdených mužov vs. žien je vo väzniciach? Koľko znásilnení, vrážd, lúpeží a pod. majú na svedomí ženy v porovnaní s mužmi? Jasné, je to geneticky dané, agresivita, energia, dobývanie a podobné nezmysly. Ale už sú preč časy, keď bolo z dôvodu prežitia potrebné byť agresívnym, neustále pripraveným na boj, výbušným... buď sa konečne zmeňme alebo sa vráťme do praveku, keď nám to tak chýba. Pri tomto šialenom svete, riadenom mužmi, to asi ani dlho nepotrvá. Áno, muži hýbu svetom, drvivá väčšina vynálezov, ktoré nám uľahčujú život, je ich dielom. A skoro všetky sa dajú zneužiť aj na iné, ako mierové ciele, čo sa veľakrát aj stane.
Ale aj v mierových časoch sa k ženám správame dehonestujúco - myslím, že to boli muži, ktorí "vynašli" cigarety, resp. si uvedomili, že balením sušených listov tabaku do papierikov je možné sa stať milionármi, ktorí "vynašli" alkohol, resp. si uvedomili, že riadeným kvasením a destiláciou a čo ja viem čím ešte sa dá na úkor zdravia a zničených rodín ešte viac zbohatnúť. Do nerestí namočili okrem svojho pohlavia aj ženy, ako ďalší zdroj a cieľovú skupinu ich príjmov. Keď pije žena alkohol vo väčšej miere ako je spoločnosťou "prípustné", hneď je okolím odsúdená a dehonestovaná... chlapi z takýchto situácií vychádzajú niekedy priam hrdinsky - koľko toho vydržia vypiť, zabávame sa na príhodách, čo všetko v ožratosti postvárali... akosi sme si na to zvykli, pre mužov máme zdôvodnenia typu "tradícia", príroda, gény, "máme to v krvi" a pod. To isté platí o klamstve vo vzťahu, nevere, úteku od zodpovednosti starať sa o rodinu... keď žena opustí rodinu, je kurva... keď muž... nuž, to je život. Srdí ma to za všetky ženy sveta. Nikto nie je svätý, ani ja, no zodpovednosti som sa nikdy nevyhýbal.
Ale já, jsa nuzák, mám jen své sny.
Rozprostřel jsem své sny pod tvé nohy.
Našlapuj měkce, neboť šlapeš po mých snech.
William Butler Yeats
Nechcem generalizovať, verím, že väčšina mužov, snažiacich sa o prežitie poctivého každodenného života je v poriadku, či už sa nachádzajú v politike, medzi podnikateľmi, poľnohospodármi, vedcami, robotníkmi... no stačí zopár jedincov, aby poškodili tejto poctivej väčšine meno, Za všetky príhody v partnerských vzťahoch jeden skutočný, ako som ho počul a upravil:
"Dala som Ti všetko, no Ty si to pošliapal. Moju lásku, srdce, dušu, telo. Dala som Ti seba. Dala som Ti dieťa. Tolerovala som Tvoje tajnostkárstvo. Tvoju nechuť čokoľvek so mnou rozoberať, o čomkoľvek sa radiť, s čímkoľvek ma oboznamovať. Nepokladal si za potrebné rozoberať so mnou ani úver, ktorý ani neviem, načo si chcel zobrať. Robil si si, čo sa Ti zachcelo. Z práce si niekedy chodil domov o pár hodín neskôr bez toho, aby som vedela, kde si bol. Tolerovala som Tvoje vlažné prejavy lásky, či v poslednej dobe skôr žiadne, vnútorne som sa zmierovala s nedostatkom citov a nežností. Mať dieťa nie je prechádzka ružovou záhradou, viem, že to vplývalo aj na Teba. No zodpovedný muž, keď sa už aj nedokáže pri milovaní stopnúť, lebo "to by bolo škoda vytiahnuť", neuteká od dvojročného dieťaťa za osemnástkou.
Zodpovedný muž, ktorý si ctí svoj život a život svojho syna, po roku a pol jeho existencie neuteká od "dôsledkov" spoločného konania rodičov, neovplyvní ho všednosť každodenného života a nepovie svojej partnerke, že už pol roka k nej necíti to, čo na začiatku, že ju už nemiluje, ako kedysi. Nieže to nepovie, zodpovedný muž, uzrozumený sám so sebou, v podstate chlap, to ani nepocíti, nepripustí niečo iné, ako sa pôvodne rozhodol, ako sa tešil na dieťa, ako sľuboval večnú lásku a starostlivosť. A zodpovedný muž ani neklame, ak dostane priamu otázku na prípadnú neveru.
Viem, že aj Ty si toleroval moje chyby. Nie som dokonalá. Priatelia a moji rodičia by o tom vedeli rozprávať. Niet väčšieho kritika môjho spôsobu života, ako je môj otec. Ale napriek mojim chybám ma neskonalo miluje. Moji rodičia prešli dlhú cestu spolu so mnou a nebreptali, ani keď som chronicky ochorela. Sú muži a chlapi. Muži, len v zmysle pohlavia, častokrát zutekajú od rodín pri prvom narušení ich predstáv a očakávaní od života, pri prvej komplikácii, pri prvom zistení "to akože do konca života budem spávať iba s jednou?". Chlapi stoja pri svojich partnerkách súc im oporou, spolu sa snažia brodiť životom. Zistila som, že si len "tradičný" muž - samoľúby, tvrdohlavý, sebecký a nezodpovedný. Muž, ktorý dieťaťu tri mesiace nezaplatí škôlku a peniaze, ktoré mu partnerka na to dala z rodičovského príspevku, teda peniaze dieťaťa, spotrebuje na neznáme hazardné ciele, nie je pre mňa zodpovedný. Nepokladám za správne už len voči môjmu synovi, aby som spolu s Tebou splácala dlh v jasliach. Zober si na to trebárs ten úver, ktorý si so mnou aj tak ani nekonzultoval. Ja už nebudem svojho syna okrádať o Tebou ktovie kde a na čo použité peniaze. Môj syn mi je všetkým. A raz to bude chlap. O to sa postarám..."
Slniečko v duši...
