Ja se budu přihrnu, na veletrh do Brnu

A Medzinárodný strojárenský veľtrh v Brne sa stal aj ústrednou témou niekoľkých strán môjho eštebákmi kompilovaného spisu.

Môj spis obsahuje záznam zo schôdzky eštebáka s dôverníkom konanej 22.9.1981.

V závere schôdzky bol prameň vyťažovaný k tomu, či sa VRÁTNY nezúčastnil medzinárodného veľtrhu v Brne. Tu prameň uviedol, že on nemá vedomosti o tom, aby VRÁTNY bol na veľtrhu a dodal, že zamestnávateľom vyslaný nebol. Či bol súkromne, to prameňovi nie je známe.

Ohľadne účasti objekta na veľtrhu bol prameň vyťažovaný z toho dôvodu, že cestou prameňa „NÁKUP" bolo zistené, že objekta pozýval do Brna na veľtrh istý J.U., ktorý oznamuje, „že sa zúčastnia na Medzinárodnom veľtrhu v Brne v dobe 9.-16.9.1981 a budú vystavovať v hale B na 1. poschodí, miesto 105-106. Tešia sa na jeho návštevu..."

 2/ Poznatok nás informuje o chovaní a stykoch objekta na pracovisku v poslednom období, o turistickej činnosti, ako aj o tom, že bol cestou korešpondencie kontaktovaný neznámou osobou z NSR menom J.U. a zároveň pozývaný na stretnutie, ktoré sa malo uskutočniť na medzinár. veľtrhu v Brne.

4/ Snažiť sa zistiť, jak cestou agentúry, tak dôverníckej siete, či objekt uskutočnil cestu do Brna v dňoch pracovného voľna.

Zaslať dožiadanie na S-ŠtB Brno s cieľom zistenia, aká firma vystavovala výrobky na I. posch. Miesto 105-106 v Hale B a kto túto firmu zastupoval, so zameraním sa o aké osoby sa jedná z nášho hľadiska, ak je to možné.

Podozrivý Nemec sa dostal do spisu tak, že ma pozval do svojho firemného stánku MSVB, teda Medzinárodného strojárenského veľtrhu Brno. Asi som vybavoval, či upresňoval telefonicky alebo telexom nejakú dodávku (vtedy ešte fax a internet neexistovali a telex bol najrýchlejší spôsob písomnej komunikácie), tak sa dozvedel moje meno a z príležitosti Strojárskeho veľtrhu v Brne mi zaslal pozvánku, ako sa to bežne pri takýchto príležitostiach robí. Eštebáci si toto všetko zistili cestou prameňa „NÁKUP", teda tak, že mi nechávali otvárať podnikovú korešpondenciu svojimi agentmi - pracovníkmi podniku, teda kolegami.

Hneď nato nasledoval list zo dňa 28. septembra 1981 Krajskej správy Zboru národnej bezpečnosti v Košiciach označený PRÍSNE TAJNÉ a PILNÉ na KS-ZNB, Správa ŠtB, 3. odbor, Brno.

Vec: Zistenie účastníkov medzinárodného veľtrhu v Brne z NSR - dožiadanie

 Operatívnou cestou bolo zistené, že objekt akcie „FILOZOF" reg.č.12199 bol písomne kontaktovaný a vyzvaný neznámou osobou z NSR na stretnutie do Brna počas konania medzinárodného veľtrhu, pričom objektovi bolo uvedenou osobou oznámené, že sa bude nachádzať v dňoch 9.9.-16.9.1981 v hale B, na I. poschodí, miesto 105 a 106.

 Vzhľadom k tomu, že je žiadúce ustáliť a objasniť styk objekta "FILOZOF" žiadame Vás, ak je to možné, o zistenie účastníkov medzinárodného veľtrhu v Brne z NSR, vystavujúcich výrobky vo vyššie uvádzaných priestoroch, prípadne ich charakteristiku a či sa jedná o osoby z hľadiska ŠtB zaujímavé.

 Výsledky previerky nám zašlite podľa možnosti čo najskôr k nášmu číslu.

Náčelník I. odboru S-ŠtB

Odpoveď prišla obratom telexom, preto bez diakritiky a malými písmenami, označená tiež ako prísne tajné a pilné:

vec: akce „filozof" - sdeleni

k vasemu dozadani c.j.: os-001210/14-81 vam sdelujeme:

 v prubehu msvb 81 vystavovaly v pav. B, c.st.105 a 106, spolecne nsr firmy johan urbanek co kg a langsol adams kg. firma urbanek se v msv zucastnila jeko subdodavatel firmy landgsol adams.

 vyrobnim programem uvedenych firem jsou brusne a lestici pasty, emulze, prostredky pro ponorne brousení, strikaci pistole a strikaci zarizeni.

 na stanku uvedenych firem byli pritomni tito vc (vízoví cudzinci): ....

 k uvedenym osobam nejsou na nasi soucasti k dispozici osobni data ani zadne stb poznatky. uvedene firmy nejsou v nasem operativnim zajmu.

nacelnik tretiho odboru s-stb brno:

Na oddelení sa šuškalo, že by som mal ísť na veľtrh do Brna aj ja, jednak to do istej miery vyplývalo z môjho pracovného zadelenia a okrem toho mať pri takýchto príležitostiach v podnikovej delegácii jazykovo zdatnú osobu nie je nikdy na škodu. Nakoniec som nikam nešiel a bol som tomu veľmi rád. V Brne počas veľtrhu vypadol z okna internátneho ubytovania v Tauferových kolejích obchodný námestník podniku, teda môj vyšší nadriadený. O prípade kolovalo niekoľko verzií, pravdepodobných i nepravdepodobných. Keby som v Brne bol aj ja, nepochybne by som bol hlavný podozrivý. To som nepotreboval. Viac som o veľtrhu v mojom spise nič nenašiel. Mimochodom, aj to je svedectvom doby, že obchodný námestník podniku s desať tisíc zamestnancami spal počas veľtrhu v núdzovom internátnom ubytovaní, určenom síce pre zahraničných študentov, teda trochu vyššej kvality, než internáty pre tuzemských študentov, ale aj tak. Dnes by to musel byť hotel s adekvátnym počtom hviezdičiek. Veru aj on, chudák-komunista, by mohol tiež robiť zo seba segíňatko za to, že bol obeťou komunistickej kazajky. Nech mu je teda zem ľahká a nech mu Pánbíček nadelí plnými priehrštiami zo svojho nekonečného milosrdenstva.

Ešte k cudzincom, aj keď nie v súvislosti s veľtrhom v Brne, sa zo schôdzky s dôverníkom a operatívnym pracovníkom ŠtB zachoval nasledovný záznam.

ZÁZNAM

Schôdzka konaná 27.10.1982 Popis, udalosť sa stala dňa: október 1982

Previerkou po hoteloch a kempingoch bolo zistené, že VC R. Eduardo aj s priateľkou Marin Jacquelina A. pricestovali osobným motorovým vozidlom ŠPZ xxx cez hraničný OPK (Oddelenie pasovej kontroly) Petržalka na dobu 7 dní. Cestou prameňa „Nákup" (otvorený list) bolo zistené že VC (vízový cudzinec) R. aj s priateľkou bol vo V. Tatrách., kde sa mu veľmi páčilo, ďalej spomenul, že Praha je podľa neho najkrajším mestom aké kedy videl, aj keď sa tam zastavili len na jeden deň. Ďalej hovorí, že boli vo Švajčiarsku, ale v tej časti Álp bolo zlé počasie. V závere pisateľ prosí adresáta, aby mu napísal, keď má čas.

...Ďalej prameň uviedol, že objekt „FILOZOF" bol aj so svojimi dvoma sestrami 14. augusta 1982 na Štrbskom Plese, ale či sa s niekým niekde v Tatrách stretol to mu nie je známe.

Najbližšiu turistickú túru má uskutočniť 30. októbra 1982 a to Košice - T. Polianka a späť cez Poprad. Na túto túru ide 46 turistov, kde taktiež bude aj prameň.

2./ Poznatky nás informujú o pravdepodobnom plánovanom styku objekta „FILOZOF" s VC R. Eduardo a jeho priateľkou Marin Jacqueline A. Charakter tohto styku zistený nebol.

6./ Poznatok považujem za pravdivý, nakoľko bol zistený prameňom „NÁKUP" a taktiež jeho čas bola potvrdený prameňom „D".

Neviem sa k tomuto poznatku vôbec vyjadriť, ani mená uvedených vízových cudzincov mi nič nehovoria. Tiež si nepamätám, že by sa mi kedy dostal do rúk uvedený list VC, teda vízového cudzinca. Záznamov a poznatkov, tajných, prísne tajných i pilných, ktoré mi nič nehovoria, som v spise našiel veľa. Očividne eštebáci potrebovali vykazovať činnosť a tak si vymýšľali. Ako dobre, že som sa zamietal s nimi vôbec baviť. No ako by som im vysvetlil, kto sú Eduardo a jeho priateľka Marin Jacqueline a čo s nimi mám do činenia? Však by som sa z ich agresívneho, bezočivého, nástojčivého vyťažovania zbláznil. Zvalcovali by ma na svoju úroveň. Potrebujem to?

Po revolúcii som sa rozprával s viacerými ľuďmi, ktorí z titulu svojej funkcie prichádzali do styku s eštebákmi. Netešili sa na nich, aj keď ich správanie ani zďaleka nebolo také konfrontačné a agresívne, ako voči mne. Tí, čo si vypýtali od Ústavu pamäti národa svoj spis vraveli, že obsahoval iba niekoľko strán. Moja dochovaná časť má vyše 600 strán, pričom konzervatívny odhad mi napovedá, že spolu s priebežne skartovanou a ďalšou, po revolúcii narýchlo zničenou časťou, to muselo byť dobre vyše tisíc strán tajných a prísne tajných dokumentov. Tento nepomer je tiež zarážajúci.

Mnohí ľudia brali súčinnosť s eštebákmi ako bežnú súčasť vykonávania určitej funkcie, hoci aj na najnižšej podnikovej úrovni, akou bola moja, referent zásobovania, a vôbec sa nad záujmom eštebákov nepozastavovali. Brali to ako normál. Iným eštebáci neboli dvakrát sympatickí, ale čo už len jeden neurobí pre peniaze, funkciu, zaujímavejšiu prácu, rôzne výhody pre seba i rodinu, ba možno aj pre pocit užitočnosti v prospech socialistickej vlasti. Iní sa nechali zastrašiť. Báli sa o seba, o svojich príbuzných.

Ja som eštebákov držal jednoducho od tela. Príliš zasahovali do môjho života, čo sa mi jednoznačne nepáčilo, zastrašovať som sa nenechal, ani som sa neulakomil na občasnú mrkvičku naviac, ktorú by mi ponúkli.

Pre ilustráciu uvádzam diapozitívy z roku 1992, keď už do Brna som zrazu mohol služobne aj súkromne bez toho, aby to niekomu klalo oči. Dúfam.