V živote som vystriedal viacero bydlísk i povolaní a som teda z každého rožku trošku. Zoznam autorových rubrík: Inde v Európe, Ázia, Nepriateľská osoba, Britské ostrovy, Osudy, U nás na Slovensku, U susedov, USA, Kanada, Súkromné, Nezaradené
Na úvod si treba pripomenúť, že od čias Masaryka sme v slovenskej politike štátnikov nemali. Môžeme si ešte hmlisto pamätať aparátnikov z čias totality, a najnovšie máme tam šantiacich mládencov a dievčence,
Odložil som si ukážku mejlu, aké bežne dostávam a hneď aj vymažem. Tento sa mi páči, zaslúži si, aby som sa s ním podelil.
momentálny hit svetového hospodárstva, chápem ako výzvu pre štáty zvyšku sveta, aby si dali do poriadku svoje finančné politiky.
Zase sme mali možnosť si vypočuť živých sovietskych pohrobkov označujúcich šantenie svojich generáciu-dve starších súkmeňovcov v Československu z augusta 1968 za pomoc
Dopili sme kávu a vybrali sa do mesta. Spolu so spolužiakom z vysokej školy, domácim pánom, pozrieť si niektoré pamiatky z čias, keď Ostrava bola známa pod prívlastkom „Oceľové srdce republiky.“
Ťažko poučovať územia, ktoré sú vraj kolískou ľudstva. Homo sapiens či erectus tam žil milióny rokov pred nami, a zdá sa, že nestačili na to, aby sa naučil žiť uspokojivo.
Zase som si vypočul sobotné dialógy v Slovenskom rozhlase, v ktorom sa vyjadroval predovšetkým budúci predseda vlády Fico a mal mu oponovať Fígeľ, ako predseda najsilnejšej opozičnej strany. Zdalo sa mi, že opozícia by mala a mohla byť dôraznejšia. Fico mal, ako zvyčajne, viacero momentov, s ktorými sa dalo ľahko polemizovať, len Fígeľ, ako v poslednom čase opozícia vôbec, mu ani tentoraz nedorástol.
Ešte sa mi nestalo, aby som necelé tri týždne pred voľbami nevedel koho voliť. Aj keď to nepovažujem za moje osobné zlyhanie, ale skôr za dôsledok pomerov, ktoré zrazu na našej politickej scéne nastali.
Novoročné záväzky mám a jeden z nich hovorí o tom, prečo stojí za to ísť v marci voliť. Voliť chodím a to aj teraz, keď už nemusím z donútenia štátostrany, a vždy si nájdem pádny dôvod prečo. Dlho to bola úvaha o tom, že do vedenia štátu treba stranu, ktorá nás čo najskôr dostane do Európskej únie a vôbec pevne zakotví v západoeurópskych štruktúrach. Dielo sa vydarilo, strana, ktorú som volil, sa o to výrazne zaslúžila.
Po prvýkrát som počul o Havlovi ešte za čias hlbokej totality z rádia BBC a Slobodná Európa. Zobral som ho na vedomie, ale správy, ktoré sa mi o ňom ušli, boli príliš kusé, aby som si vytváral vlastný názor. V českých a slovenských médiách platilo na Havla embargo, z tých zdrojov som sa dlhé roky nedozvedal o Havlovi nič. Bral som ho proste na vedomie a dosť, hoci to, že sa o ňom neskrývanými sympatiami vyjadrovali v BBC a Slobodnej Európe, som mu dával za plus, v ostrom rozpore s duchom vtedajšej oficiálnej propagandy.
som si uvedomil, že sa ešte stále viem nahnevať. Hnev u mňa tuším prichádza vždy, keď sa mi hlavou prevalí, či už z informácií okolo mňa, alebo zo spomienok, nejaká akcia, kde dochádza k násiliu, kde ktosi vydiera kohosi, a tentoraz, neviem si pomôcť, akciu lekárov vnímam ako psychické násilie či vydieranie.
Vypočul som si niektoré relácie Slovenského rozhlasu. Aj Sobotné dialógy. Tentoraz zase medzi dvoma stranami, čo stoja proti sebe najostrejšie, Smer a SDKÚ, zastúpené svojimi financ ministrami.
Neviem posúdiť správnosť, či nesprávnosť zavedenia eurovalu v akejkoľvek forme, a nehanbím sa za to. Však ani odborníci nepochybne znalší problematiky než ja (slovenskí a hlavne tí mimoslovenskí) sa nevedia medzi sebou dohodnúť.
Najnovšie, v súvislosti s pohrebom Otta von Habsburga, syna poslednej cisársko-kráľovskej hlavy rakúsko-uhorského mocnárstva, akoby sa oživila myšlienka obnovenia tohto mnohonárodnostného cisárstva. Neviem koho napadla, kto sa za ňu zasadzuje. Ja určite nie.
Iba krátka poznámka o tom, prečo sa s Maďarskom tak ťažko rieši gabčíkovský hlavolam a prečo sme si znovu museli vypočuť ostré slová zo strany vedúcich predstaviteľov maďarského štátu, konkrétne predsedu maďarského parlamentu, na túto tému. Pre Maďarov ide totižto o mimoriadne emocionálnu záležitosť, ktorú nemaďar sotva príjme za svoju. Žitný ostrov je oblasť, kde si Maďari dodnes uchovali národnostnú dominantnosť a čokoľvek, čo by túto dominantnosť mohlo narušiť, je pre nich neprípustné.
Možno veci sa ani nemajú tak zle, ako sa občas hovorí. Vodil som po meste skupinu pražských školákov z učňovskej školy. Zavítali k nám v rámci akejsi družby, všetko chlapci, ktorí sa už na československé časy ani nemôžu pamätať.
Tak toto je náš pes Alexander. Stráži nám dom, keď sme v práci a robí nám spoločnosť, keď sme doma. Azda môžem povedať, že sa máme radi. Teda z mojej strany tento výrok určite platí a z jeho, psej, veru neviem. Ale Alexandrovi iné nezostáva. A mám dojem, že v niektorých podstatných ohľadoch sú psy rozumnejšie, ako ľudia. Nepredstavujú si, že by sa mali mať lepšie a berú život taký, aký je.
Hovorí sa, že správne zadefinovaný problém je z polovice vyriešený. Máme vysokú nezamestnanosť a počúvame o snahách riešiť ju znižovaním týždennej pracovnej doby na 35 hodín a zavedením prísnejšieho limitu na prácu nadčas. Vyplýva to z predstáv, že objem prác je obmedzený a teda ako koláč ho treba rozkúskovať na menšie diely, aby sa každému ušlo. Zároveň znižovaním počtu hodín strávených v práci sa má zlepšiť kvalita života našich ľudí.
Predstavte si ženu, ba možno ešte nie celkom ženu, ale osobu na rozhraní medzi dievčenstvom a dospelosťou. Vekom nad tridsať, by zodpovedala definitívne do tej druhej kategórie a čosi podobné by vám napovedal aj pohľad do tváre, kde neurčité črty typické pre nižšie vekové skupiny už zmizli a namiesto nich sa objavili konkrétne rysy určujúce ženský pôvab.
Môj strýc sa rozhodol pustiť do zahraničného obchodu. „Mám stoosemdesiat kíl lesného medu. Naša výkupná cena je mizerná. Štyridsaťštyri korún za kilo. Predám med do Nemecka. Mám tam neter. Sestrinu dcéru. Býva už dvadsať rokov kdesi vo Pforzheime. Ona mi sprostredkuje kupca. Ty mi pozisťuješ, aké papiere k tomu treba, aby sme to mohli dostať za hranice legálne. A potom si sadneme na môj voz a pôjdeme. V mestách a kde to bude zložitejšie, bude šoférovať ja, ináč ty. Aspoň sa naučíš. Len mi to prosím ťa, Štefko, zisti, čo všetko k vývozu potrebujem. Ty máš k tomu v meste viac možností."
