Boli sme traja, všetci zo Slovenska, len jeden z nás viac-menej natrvalo viazaný na Anglicko kvôli práci v inštitúciách Európskej únie.
To mestečko bol skutočný skvost stredovekej anglickej architektúry.
Uličky, domy a hlavne farský kostol s románskymi, tu zvanými normandskými, a gotickými prvkami, o veľkosti a elegantnosti, akú u nás nemajú ani katedrály.
V strede kostola dve speváčky za doprovodu syntetizátora skúšali program náboženských piesní na večerné účinkovanie počas pobožnosti, neustále sa prerušovali a smiali na sebe samých.
Neboli svetové, ale už len to, že sa našli v malom mestečku s menej než päťtisíc obyvateľmi, hovorí čosi o hudbu milujúcich Angličanoch.
Na ich večerný program počas bohoslužieb časovo nadväzoval program neďalekého kina, kde okrem iného dávali filmovo spracovanú literárnu klasiku Thomasa Hardyho Far from the madding crowd, teda Ďaleko od hlučného davu. To nás viedlo k úvahám, či by sme tu nemali zostať aj na noc. Ja som bol iniciátorom myšlienky, lebo ako koncert v kostole, tak večerný zážitok anglickej filmovej klasiky, by som bral ako dôstojný záver dňa.
Nakoniec sme sa rozhodli pre cestu ďalej. Spoločníkom to bolo jedno s maličkou prevahou snahy ísť ďalej. Koniec koncov aj mne. Film na ten istý námet s Juliou Christie som videl pred rokmi s tými najlepšími spomienkami a ktovie, či by ma nová verzia nesklamala. Radšej sa prehrabem doma na YouTube, keď budem mať viac času. Sme v Anglicku a nemali by sme sa venovať veciam, ktoré sú prístupné aj doma. Mám tým na mysli anglické filmy i anglické koncerty. Lenže potom načo vôbec chodiť niekam, keď všetko je už na internete.
To kino v mestečku Rye sa aj nazývalo ‚Kino’, čo nie je práve v Anglicku zaužívaný výraz pre podobné ustanovizne. Ako sme sa dozvedeli z kuloárov hostinca napojeného na priestory kina, celé objekt prevádzkuje nejaký Čech. Neskúšali sme sa k nemu dostať a tuším sme urobili chybu. Možno by stretnutie vyústilo do podnetného rozhovoru.
Namiesto toho sme sa vybrali smerom na pláž. Pobrežné mestečko Rye sa historicky vyprofilovalo ako ochrana proti útokom z európskeho kontinentu, hlavne proti Francúzom, ale aj ako miesto, kadiaľ sa pašovalo, a aj piráti si tu vykonávali svoje. Lenže medzičasom mesto hrádzami získalo územia na úkor mora, a tak sa posunulo hlbšie do vnútrozemia.
Camber, priľahlá obec s trochu vyše tisíc obyvateľmi, hoci mne pripomínala skôr poľnohospodársku samotu, mala vyhľadávanú piesočnatú pláž. Do vody sme sa neodvážili, zato niekoľkí Angličania sa v nej plahočili. Nepochybne v útlom veku chodili do súkromnej anglickej školy, kde sa kladie veľký dôraz na to, čo nazývajú „character building,“ teda budovanie charakteru, zahŕňajúceho aj otužovanie v krátkych nohaviciach v počasí, keď my už nosíme dlhé teplé spodky. Aj teraz sme ich videli, žiačikov s tenkými nožičkami a holými kolenami, aj keď počasie im žičilo, a tak budovanie charakteru mohli znášať bez drkotania zubami.
Neďaleko stojí farmársky dvor, ktorý zároveň slúži ako atrakcia pre turistické účely. Hlavne deti si tu môžu pozrieť, ako vyzerá kravička, čo im dáva mliečko, a sliepočky, ktoré zase znášajú vajíčka. Nemali už pre nás ubytovanie, ale to tuším ani nebol náš zámer, aby sme tu zostali aj na noc. Všimol som si ale, že náš hostiteľ sa o kontaktné údaje intenzívne zaujímal. Možno sem raz príde aj s celou rodinou. Hlavne nech jeho malí synovia dostanú príchuť toho, ako sa žilo na anglickom vidieku kedysi.
Ako sme vchádzali na pozemok farmy, som otvoril širokú drevenú bránu pre naše auto, a po ňom nasledoval traktor, pravdepodobne miestneho farmára. Teatrálnym úklonom som ho pustil dovnútra a on mi rukou zamával na znak vďaky.
Tú romantiku, ktorú som ja nachádzal v rodnej dedine mojej mamy, kam som chodieval na prázdniny ešte pred združstevňovaním, tu už návštevníci nezažijú.
Z maminej rodnej dediny si pamätám konské povozy, aké sa používali stáročia predtým, ako som ta na prázdniny začal chodievať ja. Traktor prišiel neskôr. Nepochybne uľahčuje farmárovi život, ale detskú predstavivosť viac stimuluje romantika voza ťahaného koňmi. Ja som si ju ešte užil v pôvodných, nepotemkinovských podmienkach. Ale farmárom celého sveta želám ľahší život, než mali príbuzní mojej mamy, keď som u nich trávieval prázdniny.
Obrázky sú z mája 2015
