Môj otec sa ako lesník po vojne dostal do Humenného, kde založili práve lesnícku školu, na ktorej mal viesť praktické cvičenia. Do Humenného sa celá naša rodina presťahovala v lete roku 1947, keď som mal len trochu vyše pol roka. Prv než sa nám ušiel byt, sme bývali prechodnú dobu v jednom z krídiel kaštieľa, pôvodne určeného pre služobníctvo. Bolo to práve vtedy, keď v kaštieli vypukol požiar. Ja som bol ešte maličký a teda viem o tom len z rozprávania sestry, ktorá bola o štrnásť rokov staršia.
Pribehla do horiaceho kaštieľa, aby ma spolu s vozíkom vytlačila von. Lenže v tom si všimla, ako po chodbe bežal mladý muž, vojak z posádky, dočasne tiež ubytovanej v kaštieli, s topánkami môjho otca, ktoré očividne chcel ukradnúť. Bolo to po vojne, všetkého bolo nedostatok a teda aj obnosené topánky mali hodnotu. V tom momente sa pre sestru topánky stali prioritou. Rozbehla sa za mužom a kričala po ňom. „Nehanbite sa? Horí, ľudia sú v biede a vy ich tu okrádate. Pomôcť by ste mali."
Nakoniec sestra, nepochybujem už vtedy tigrica, topánky mužovi z rúk vytrhla, hodila ich na mňa do kočíka a vytláčala spolu so mnou von.
Do bočného vchodu, kde bol náš byt, sa vchádzalo cez drevenú pavlač. Tá pavlač už horela a v momente, ako sa sestra spolu so mnou a s topánkami dostala von na trávnik, sa pavlač zrútila.
Moja mama mala vtedy maláriu, chorobu, o ktorej už ani nevieme, čo znamená, nevedela sa pohybovať a stále bola pripútaná k lôžku. V momente, keď počula, že horí, sa zdvihla a sama bola schopná opustiť horiaci kaštieľ. Ja som vraj bol celý čas kľudný a tieto historické udalosti kaštieľa som v sladkom spánku prespal v detskom kočiari.
Môj päť rokov starší brat mi zase rozprával to tom, ako v odľahlom zákutí pivníc kaštieľa objavil kostru v uniforme vojaka z prvej svetovej vojny opierajúcu sa o pušku. Pri tom som nebol a tak to len podávam ďalej, ako som to dostal. Zbraní a munície bolo v tom čase v kaštieľnej pivnici hodne a vraj si niečo z toho brat ukryl pod strechu kaštieľa, len krátko na to sme sa odsťahovali do riadneho domu a k všetkým týmto pokladom kaštieľa sme stratili prístup.
