V podstate celá záležitosť môjho odchodu bola štandardná, ako ju prežívame každý za svojho života mnohokrát, či už na vlastnej koži, alebo s ľuďmi v našom okolí. Rozdiel v mojom prípade spočíval v intenzívnom záujme očka štátnej bezpečnosti, lebo k výpovedi a nezamestnanosti, ktorá potom nasledovala som si našiel v spise najmenej 17 samostatných dokumentov. Tak napríklad záznam zo schôdzky operatívneho pracovníka ŠtB s prameňom-agentom, kolegom zo zamestnania, ktorá sa konala 28. apríla 1982.
1./ Prameň podal informáciu, že medzi pracovníkmi oddelenia dovozu z kapitalistického zahraničia v ZTS Košice nie sú dobré osobné vzťahy. Najviac sa to prejavuje vo vzťahoch medzi vedúcim oddelenia xxx a Štefanom VRÁTNYM, jeho podriadeným. VRÁTNY sa mal vyjadriť, že v takom kolektíve, ako je na oddelení dovozu, sa nedá poriadne pracovať. Určité rozpory mal tiež s ďalšími pracovníkmi dovozu, ktorí sa vyjadrili, že VRÁTNY si o sebe myslí, že pojedol všetku múdrosť sveta.
Na základe rozporov, ktoré existujú medzi VRÁTNYM a xxx sa rozhodol VRÁTNY, že odíde z pracoviska. V apríli 1982 napísal žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru so ZŤS Košice. Prameň uviedol, že vedúci odboru mu na to odpovedal tak, že ak si nájde za seba náhradu a zapracuje ju, bude uvoľnený okamžite po zapracovaní svojho nástupcu. Prameň sa vyjadril, že zapracovanie môže trvať mesiac, predpokladaný odchod VRÁTNEHO zo ZŤS Košice je asi mesiac júl 1982.
2./ Poznatok hovorí o tom, že Štefan Vrátny na základe osobných nezhôd so svojim vedúcim chce odísť pracovať zo ZTS Košice, kde nie je známe.
Takže štandardná pracovná situácia, ktorá bežne končí výpoveďou. Nasleduje ďalší záznam zo schôdzky zo dňa 10. júna 1982. Mimochodom všetci pracovníci ŠtB či rezortu Ministerstva vnútra, ktorí nejako prispievali do môjho spisu, boli výlučne muži, narátal som ich 73, hoci skôr ich bolo viac, a všetci tajní spolupracovníci, teda agenti a dôverníci, ktorí do môjho spisu prispievali skôr amatérsky, z horlivosti, nevedomosti, či zastrašenosti, boli tiež výlučne muži, tých som narátal dvadsať. To len tak mimochodom, ako námet na zamyslenie pre ženské emancipačné hnutia. Možno to bol strach eštebákov pred dekonšpiráciou, ktorý sa v mojom spise prejavuje veľakrát, teda, že sa odhalia pri rozpracovávaní či sledovaní. Muži sa dali zastrašiť a držali hubu, ženy by sa nedali zastrašiť a nedržali by hubu, ženy by sa dali zastrašiť, spanikárili by a nedržali by hubu... Možných kombinácii je do nemoty.
No a teraz ten záznam:
1./ Prameň podal informáciu, že bol svedkom keď Štefan VRÁTNY žiadal svojho vedúceho o udelenie dovolenky na dni 28. a 31. mája 1982. Vedúci mu dovolenku nechcel udeliť a keďže VRÁTNY sa viackrát vyjadril o tom, že z podniku odíde, podmienil udelenie dovolenky tým, že podá písomnú výpoveď, VRÁTNEMU tak záležalo na dovolenke, že hneď išiel napísať výpoveď a predložil ju svojmu vedúcemu odboru, aby dovolenku dostal. Podľa vyjadrenia prameňa VRÁTNEMU končí pracovný pomer v ZTS Košice 30.6.1982, kedy by mal z podniku odísť. Prameň ďalej uviedol, že sa VRÁTNY doposiaľ nesnaží hľadať si nové zamestnanie a vyjadril sa, že si urobí 2 mesiace prázdnin na turistiku.
2./ Poznatok hovorí o tom, že VRÁTNEMU záležalo na udelení dovolenky a doposiaľ sa nezaujíma o nové miesto, kde by mal nastúpiť po odchode zo ZTS Košice.
Na dovolenke som trval. Mal som nárok iba na dva týždne dovolenky do roka a dovolenku za odpracovaný pol roka som chcel vyčerpať. Mal som na to právo v zmysle zákonníka práce a okrem toho som sa chcel zúčastniť na celoslovenskom zraze cykloturistov na jazere Vinné pri Michalovciach. Na zraz som šiel a spomienkový darček, ktorý účastníci dostali, si do dnešných dní odkladám. Dlaždica s emblémom zrazu má pre mňa určitú symboliku, lebo bola vyrobená v Keramických závodoch, kam som po poldruha ročnej nezamestnanosti nastúpil. Podobné dlaždice a obkladačky, ktoré sa v závodoch vyrábali, zrazu obsahovali, každá z nich, aj niekoľko mojich molekúl, lebo veď som na ich výrobu zabezpečoval rôzne materiály. V časoch, o ktorých je reč, som tak ďaleko do budúcnosti ešte nevidel. A asi je pravda, aj keď tak podrobne si to už nepamätám, čo je uvedené v zázname označenom ako TAJNÉ zo schôdzky konanej 21. júna 1982 medzi operatívnym pracovníkom ŠtB a dôverníkom.
... Objekt sa ďalej v poslednej dobe pred prameňom zmienil o tom, že asi odíde preč pracovať zo ZŤS, nakoľko by chcel robiť niečo zaujímavejšieho. Žiadne iné dôvody odchodu zo zamestnania nespomínal. Pri turistických cestách prameň nezistil nijaké styky s cudzími osobami, nakoľko pri väčšine ciest objekt sa dosť vzďaľuje a túry podniká sám.
V prvej polovici júna objekt znovu navštívil Sl. Raj, Rožňavské hory, kde bol dva dni na nejakej chate. Prameň tam však nebol, ale dozvedel sa od ostatných turistov. Okolo 13.6.1982 VRÁTNY Štefan podnikol túru na bicykli o oblasti Vinné a Michalovce, na ktorej mal veľký záujem, nakoľko sa nechcel zúčastniť zrazu turistov na Ružíne. Iné poznatky prameň nezistil.
2./ Poznatky nás informujú o turistickej činnosti objekta „FILOZOF" v poslednom období ako aj o tom, že by chcel zmeniť zamestnanie a pracovať inde. Ďalej nás poznatky informujú, že túry dosť často absolvuje sám.
A tak sa mi aj skončilo prvé riadne zamestnanie v socialistickej vlasti. Okrem stresov som si v ňom užil aj psiny. Sedel som v kancelárii, kde nás bolo tuším osem a za svoj stôl som sa dostal cez priechodnú kanceláriu, v ktorej sedelo tiež asi toľko ľudí, pričom za mojim chrbtom bolo za plentou umývadlo, ktoré slúžilo obom kanceláriám. To na vysvetlenie k tej psine i stresom. Ešte pripomeniem, že tie problémy, ktoré bežný občan socialistickej vlasti mal pri zháňaní čo i len toaletného papiera, mali aj podniky pri zabezpečovaní materiálov pre výrobu. To zase len na ilustráciu psiny, ktorá mi vyplývala priamo z pracovnej náplne nákupcu. S odstupom času môžem povedať, že toto zamestnanie ma obohatila o množstvo skúseností a keď sa stretnem s kolegami z tých dôb, rád si s nimi sadnem a pospomínam. Aj keď mám dojem, že sa mi niektorí do dnešných dní vyhýbajú. Ale to možno aj iným, nielen vo vzťahu ku mne. Žiaľ, mnohí, s ktorými by som si nedbal posedieť, sa už na mňa dívajú zo zásobovačského nebíčka, kde všetkého je dostatok a nič netreba s vynaložením veľkej energie zháňať.
Teraz niečo zo spomienok na mňa od kolegyne z tohto pracoviska, ktorá možno, zdôrazňujem možno, tiež šírila názor, že „VRÁTNY si o sebe myslí, že pojedol všetku múdrosť sveta", aj keď priamo od nej som žiadne záznamy v mojom spise nenašiel. Napriek tomu, že sme si vyše roka posedeli v spoločnej kancelárii.
„Na teba, Pišta, si pamätám a veru nie v bárjakých súvislostiach. Ako som raz ráno prichádzala do práce, ktosi kráčal pred mnou vo vibramkách a golfkách s plecniakom na chrbte. Ako sme si štikali na vrátnici karty, si sa obrátil mojim smerom a ja som si len vtedy uvedomila, že si to ty. V kancelárii si z ruksaku vytiahol celý kýbeľ bedlí a z bočných vreciek trnkové víno. Potom si nám ich vyprážal a my sme sa za tvojim chrbtom smiali, zdôrazňujem, dobromyseľne, že veru taká hovadina môže napadnúť iba Pištu. Ísť zavčasu ráno na huby a potom ich ešte priniesť do práce a vyprážať! Celá chodba od toho neskutočne smrdela. Ale brali sme to s uznaním. Proste zážitok na celý život. V podniku už dávno nerobím a keď si naň spomeniem, tak najčastejšie v súvislosti s touto príhodou... A potom sa ešte pamätám na tú vodu, čo si si vždy poobede pred odchodom z práce načapoval z vodovodu do fliaš a dal pod stôl. Vraj aby ti do rána odstála a zbavila sa chlóru. Raz ti do nej ktosi nasypal soľ, nepoviem kto, ale ja som to určite nebola. Ja by ti tam dala cukor! Tuším si sa ani nedurdil, len si na druhý deň celé dopoludnie zdôrazňoval, sotva vážne, že kvôli zlomyseľnosti kohosi musíš čakať, kým ti voda znovu neodstojí. Vraj ti to vážne narušuje pitný režim... Aj to bola psina, ako si po celých Košiciach i na služobných cestách hľadal topánky na bežky. Jeden rok si kúpil bežky a až o rok sa ti k ním podarilo zohnať viazanie a topánky. Tie topánky sme ti skryli a namiesto nich dali do škatule ťažký kancelársky dierkovač. Až nás to zamrzelo, lebo sme si uvedomili problémy, ktoré si mal pri ich zháňaní. Socialistická maloobchodná klasika. Však si ich tuším dovliekol priamo zo služobnej cesty z pražského rýchlika. Čo keby zmizli, hovorili sme si. A tak sme ich zaniesli sekretárke námestníka. ‚Stráž ich ako peňeži,' povedali sme jej a ona skryla tvoje topánky do námestníkovho trezoru. Ešte že si sa na nás nevedel hnevať... A potom to, ako si sa staral o kvetiny v kancelárii. Však ty si pestoval okolo nás botanickú záhradu. A najväčšia psina bola, keď si polial kvetiny a ten náš vedúci, nebudem menovať, však vieš o koho ide, o toho, čo sme ho všetci mali tak radi, sa pod ne postavil a voda mu z jedného kvetináča natiekla rovno za golier. Také zadosťučinenie pre nás všetkých. Čo ti budem vyprávať! Lepšie sa ti to nemohlo vydariť, ani keby si chcel..."
Bola milá, keď mi to zo seba na skype chrlila. Verím, že ani za mojim chrbtom by sa o mne ináč nevyjadrovala. Beriem to za jeden z najlepších kádrových posudkov, aký sa mi kedy ušiel.
Je mi trápne, že hoci ma bezpečnostné zložky štátu považovali za špióna, zo spisu, ktorý o mne viedli, môžem citovať iba takéto malichernosti. Ospravedlňujem sa čitateľom, že nič akčné neponúkam. Ja mám rád kľudný život, z pohľadu bežných susedských vzťahov možno až nudný. Treba to brať ako svedectvo doby, že aj o ten sa kontrarozviedka socialistického Československa intenzívne zaujímala. Kto túži po akčnosti, nech si, prosím, nalistuje Flemingovho Jamesa Bonda. Moje ambície sú kdesi úplne inde.
