Prišiel k nám na konferenciu telesne ťažko postihnutých, teda vozíčkarov, aby ich podporil v „nezávislom živote". Tak označovali svoju ambíciu i medzinárodnú organizáciu, ktorá im mala pritom pomáhať. Sám bol vozíčkarom, postihnutým do takej miery, že asistentka, ktorá ho všade sprevádzala, ho musela ešte aj kŕmiť, lebo sám si sotva vedel lyžicou trafiť do úst. Telo ho prestalo poslúchať ako dôsledok akejsi nehody, ale myseľ mu zostala ostrá a keď ju skombinoval s úžasnou vôľou plnohodnotne žiť, dokázal sa zamestnať. Pracoval ako konzultant, výskumník, školiteľ a hlavne ako živý príklad, že aj človek, nad ktorým už v duchu iba mávneme rukou, sa vie o seba postarať a byť užitočným.
„Áno, dostávam sociálnu podporu, ale iba tú časť, ktorú telesne postihnutí v Británii dostávajú paušálne. Na tú časť, ktorá sa viaže na sociálne pomery, už nemám nárok. Príliš dobre zarábam."
Tak akosi odpovedal na otázku o tom, aké má príjmy a aká je politika sociálnej výpomoci v jeho vlasti.
Škoda, že sa obmedzil iba na vozíčkarov a ich problémy. Máme, problémov vyše hlavy, tým aj práce neúrekom len tie státisíce nezamestnaných akosi nie a nie zorganizovať tak, aby sa zapojili do riešenia problémov, ktoré nás trápia. Stále sa nájde „objektívna" príčina prečo to nejde: svetová hospodárska kríza, nedostatok kapitálu, domáceho, či zahraničného, prísne podmienky úveru, vysoký úrok, nevhodná infraštruktúra... a pritom John to všetko dokázal zmietnuť zo stola. Tým, že chcel, zamestnal nielen seba, ale aj niekoľkých osobných asistentov - študentov, dôchodcov, ženy v domácnosti, ktorí by ináč tento zdroj príjmov nemali. Pre neho sa práca stala prvoradou potrebou, aby si ňou zmysluplne naplnil život a nečakal kdesi v ústave nečinne, kým sa stane zázrak. Práca nebola pre neho len posledným zúfalým pokusom, ako získať peniaze. Zázrak sa nekonal a teda konal on.
John prišiel, aby rozdúchal ohník v našich vozíčkaroch, že keď sa nevzdajú, aj pre nich je otvorená možnosť plnohodnotného užitočného života. Jeho odkaz však patrí všetkým. O tom, čo dokáže pozitívny aktívny vzťah k životu.
