Poviete maličkosť, ale práve takéto maličkosti dotvárajú kolorit našich miest a bár by sme ich mali čo najviac. Podľa možnosti však bez do očí bijúcich chýb, na ktoré príde aj všímavý žiak základnej školy dívajúci sa na kruh pod poslednou zachovalou historickou bránou nášho hlavného mesta. Ukazuje rovnakú vzdialenosť 4 776 km od severného aj južného pólu. I keď klíma sa u nás otepľuje, k rovníku sa nepribližujeme a hoci zemeguľa sa vraj splošťuje a ináč deformuje, predbiehať udalosti netreba, za miliardu rokov všetko môže byť nakoniec úplne ináč.
Mňa v základnej škole učili, že jeden meter je jedna desať milióntina štvrť poludníka zemského, to znamená vzdialenosť od jedného pólu k druhému je dvadsať tisíc kilometrov (pre neznalých angličtiny North Pole znamená severný pól a South Pole jeho južný proťajšok) a to by mal byť súčet oboch vzdialeností vyznačených na nultom kilometrovníku.
A tak nebudem veľmi smútiť, ak sa nájde nejaký chytrák, ktorý nám tento kruh ukradne, však je z mosadze a má svoju šrotovú cenu, a na novom nultom kilometrovníku vsadenom do dlažby pod Michalskou bránou krásavice na Dunaji sa objavia už správne vzdialenosti od jedného i druhého pólu. Pre istotu by som tiež odporúčal skontrolovať aj vzdialenosti od ostatných uvádzaných miest. Jeden u nás nikdy nevie.
A potom ešte jednu maličkosť by som nedbal, keby bratislavská radnica zvážila. Keď už tento kruh uvádza vzdialenosť od Olomouca, prekrásneho moravského mesta, ktoré si to zasluhuje (však som v neďalekom vojenskom priestore strávil časť svojej, ako sa v dobovej propagande hovorilo, najčestnejšej povinnosti občana socialistickej vlasti), nechal by som na zváženie, či by sa na kruhu nemohli objaviť aj niektoré slovenské mestá, trebárs Košice. Alebo majú bratislavskí kompetentní Košičanov až tak v žalúdku, že im to nedožičia?
Podotýkam, že fotky sú z dnešného dňa.
