„No nemali sme to jednoduchšie, keď tá lávka na Starom moste bola ešte priechodná? Dnes je taký krásny večer a my sa musíme zriecť našej prechádzky cez most," komentovala stav rozoberaného mostu manželka vozíčkara.
„Mám obavy, že zvyčajnú prechádzku cez most si musíme o dva roky odložiť. Také sú plány na ukončenie rekonštrukcie mosta. Azda termín splnia a neurobia z toho stavbu storočia."
Všetci traja patríme do generácie, ktorá si zvykla na preťahovanie dokončenia podobných stavieb do nekonečna. Aj keď sú náznaky, že doba sa už predsa len zmenila.
„Mali by ste napísať nejaký blog o tom, že by mali prednostne myslieť na peších, cyklistov a vozíčkarov a čo najskôr obnoviť pre nich lávku. Nech sa sprístupní čo najskôr prechod nad Dunajom s najkrajším pohľadom na Bratislavu," dodala ešte.
„Dačo by ste mi mohli nadškrtnúť. Niečo čo chytá za srdce, lebo keď na to pôjdeme rozumom, bude tisíc výhovoriek, prečo nie. Okrem toho moje blogy sotva čítajú tí, čo o veciach rozhodujú, ale i tak by som čosi rád napísal. Nech mám čisté svedomie, že som sa snažil o dobrú vec."
„Ale čoby nečítali. Však musia sledovať, čo si o nich voliči myslia."
„Vezmite ten článok o mosadznom kruhu pod Michalskou bránou, ktorý som pred trištvrte rokom skritizoval za to, že ukazuje rovnakú vzdialenosť Bratislavy k severnému i južnému pólu. Nič sa nedeje. Chybný údaj kole oči i naďalej. Pedantní Nemci by to opravili okamžite, alebo by vôbec takú chybu nedopustili. Ale naším je to jedno," poznamenal som. „A pritom som našiel na internete rozhovor s kýmsi z mestského zastupiteľstva, ktorý sľúbil vec vyriešiť behom týždňa. Čas plynie a všetko je po starom." http://vratny.blog.sme.sk/c/330665/Ozdoba-Michalskej-brany-v-Bratislave-a-trochu-poctov.html
Nepoznám projekt rekonštrukcie mosta, ale azda vrátiť lávku pre chodcov by sa dalo prednostne. Určite je to ľahšie, rýchlejšie, aj lacnejšie, než trasa pre ťažké električky.
„Predstavte si, že by sme sa mohli teraz prejsť cez most... Ale vraj má znovu chodiť na druhú stranu propeler," poznamenala iniciátorka týchto úvah.
„Propeler je pekná vec, ale tu nejde len o to dostať sa čo najskôr na druhú stranu Dunaja. Treba si aj postáť a pokochať sa najkrajšou panorámou mesta. A na to treba lávku v miestach Starého mosta. Tak, ako sme ju mali donedávna. Z mosta SNP to nie je ono. Tam chodci vidia buď Hrad, alebo Staré mesto, ale nie oboje naraz. Podľa toho, na ktorej strane mosta kráčajú."
To už sme prefrčali cez most Apollo, čosi účelné, ale nie zážitkové.
„Potrebujem inšpiráciu. Argumenty, prečo by lávka tam mala byť čo najskôr. Ale niečo, čo pôsobí na city. Mňa také veci nenapádajú. Ja sa viac spolieham na rozum a táto vec si vyžaduje nápor na srdce. Aj fotky pána manžela na vozíčku dodám. Však mám ho aj z mosta, aj z Petržalky... Cez most SNP sa tiež dá prejsť bez schodov, len tam je strmý dlhý sklon a prekonať ho s vozičkárom je hotová Kalvária. A okrem toho je to trochu od ruky. Tuším ľuďom prechádzka Starým mostom imponovala viac. Tak nech sa obnoví čo najskôr. Hoci mám obavy, že z bezpečnostných dôvodov to nedovolia. Aby počas prestavby zvyšku mosta nejaký zvedavý návštevník neutrpel úraz."
A tak ponúkam niekoľko odstavcov na zváženie. Možno je to neuskutočniteľná myšlienka, ale čo na tom. Nie som jediný blogger, čo si zasníval.
Pripomenuli sme si, že ešte máme do konca tohto mesiaca naplánovanú činohru v SND, tam to je bez bariér, a potom by bolo dobré ísť na Kniežaťa Igora od Borodina, dokonca v podaní Metropolitnej opery z New Yorku. Známe chorály v ruskom štýle. Škoda by bolo, keby nám to uniklo. Lenže to je už na petržalskej strane a my ta chceme s vozíčkarom. Ja som už viac-menej rozhodnutý, ešte závisí mojich spoločníkov, či si to trúfnu a pôjdu so mnou alebo pôjdem s niekým iným, či dokonca sám. Hoci najradšej chodím v zostave, v akej sme boli dnes.
