Trochu viac úsilia si vyžadoval nástup do autobusu, lebo sa v ňom tiesnilo hodne ľudí, málo z nich vystúpilo, ale viac než tucet chcelo spolu so mnou nastúpiť a vo všeobecnej tlačenici mi kufor skutočne len zavadzal. Dokonca sa mi ušlo aj niekoľko škaredých pohľadov od tých, ktorým som kufrom otlačil lýtka, ale nakoniec sa mi podarilo usadiť a aby som nezvyšoval utrpenie ostatných, som si kufor postavil na kolená.
Očkom som sa díval oknom von, hlavou pritlačenou na kufor, ktorý ma značne prevyšoval. Na sedadlo pred sebou som nevidel a len som si pri nastupovaní úchytkom všimol, že tam sedí žena s asi desaťročným chlapčekom. Asi matka so synom, napadlo ma. Ani som si ich nevšímal, ba cez kufor som ani veľmi nemohol a len keď som kedy-tedy odchýlil svoj náklad bokom, som podvedome vnímal chlapca, ako sa otáča, všíma si moju batožinu a rýchlo šepká čosi mamičke. Niekoľkokrát počas štvrťhodiny jazdy som tak odchýlil kufor, poobzeral sa po cestujúcich a stave v autobuse, aby som sa zbavil pocitu stiesnenosti, ktorý čierna obluda, kufor, vo mne vyvolával. Autobus sa pomaly vyprázdňoval a asi dve zástavky pred mojím výstupom sa uvoľnilo aj miesto vedľa mňa. Nikto nenastupoval a ja som si už nepovažoval za občiansku povinnosť držať miesto voľné. Zložil som tam kufor, volne som sa konečne porozhliadol, vydýchol si, lebo aj keď kufor nebol ťažký, jeho ťaživá clona pred mojou tvárou doplnená vedomím, že autobus, v ktorom sedím, je skutočne natrieskaný, ma skutočne stiesňovala. Konečne som si plne uvedomil mládenca pred sebou. Stále sa trochu odo mňa odťahoval, díval sa raz na mňa, raz na kufor a potom rýchlo čosi šepkal mamičke. Priamo do ucha, ako to robia deti v prítomnosti neznámych dospelákov.
„Nuž čo," opýtal som sa ho. „Udieral som ti kufrom hlavu?"
Lebo kufor, keď som ho mal na kolenách, musel prečnievať ponad operadlo jeho sedačky.
Rozpačito sa na mňa pozrel, zháčil sa, čo vyjadril výrazným stiahnutím hlavy k pleciam, ako to robí korytnačka, keď hľadá ochranu pod krunierom, položil si cez ústa a tvár prstíky oboch rúk a nakoniec sa bezradne pozrel na matku. Akoby bral moje slová za útok, pred ktorým ho matka mala chrániť.
„No tak," zopakoval som svoju otázku. "Udrel som ťa?"
Vyceril zuby do širokého úsmevu a záporne zavrtel hlavou. Pred neznámym sa mu ťažko hľadali slová.
To už si ma zvedavo obzrela mamička a na jej tvári som vystihol rozpaky.
„Viete, spomenul si na príhodu z pred niekoľkých rokov, keď bol ešte celkom maličký," osmelila sa nakoniec prehovoriť. „Práve som doma písala diplomovú prácu a môj písací stroj mal puzdro, ktoré sa veľmi podobalo na váš kufor, azda bolo len trochu menšie. Môj syn," pozrela sa na neho a pohladila mu rukou vlásky, „sa silou mocou chcel hrať s puzdrom, ale to som mu ešte nemohla dovoliť, lebo bol príliš malý a bála som sa, že mi stroj zničí. Viete, taký písací stroj nie je lacná vec a pritom písmená ani decku nerobí problém pokrútiť, či zlomiť. Nevedela som, ako ho dostať od stroja a nakoniec som mu nahovorila, že v kufri je dynamit a že keď ho otvorí, vybuchne celý náš dom do vzduchu. Samozrejme spolu s nami. Práve vtedy dávali v televízii film na podobnú tému a tak mi uveril a puzdra sa viac nedotkol. Nuž a teraz, keď vás vidí s podobným kufrom, chce vedieť, či tam tiež nemáte niečo, čo by nás tu mohlo rozmetať. Až sama sa hanbím za seba, že som ho vtedy tak nešikovne odbila. Azda som to mala riešiť ináč. Teraz bude za každým čiernym kufrom vidieť nebezpečenstvo a keď podrastie sa mi bude smiať. Bude si to pamätať, keď doteraz nezabudol."
„Teda môjho kufra sa báť nemusíš, nie je v ňom nič nebezpečné", povedal som a ponáhľal som sa k dverám. Moja zastávka sa blížila.
Ešte som si v duchu predstavoval, ako kufor ‚vybuchne' keď mu uvoľním pracky a nadžgané špinavé prádlo sa z neho vysype. To už som kráčal vedľa pohýňajúceho sa autobusu a zakýval som mládencovi na rozlúčku. Nos mal pricapený na okno autobusu a zvedavo sa díval. Raz na mňa, raz na čierny kufor. Mal som dojem, že ani mne, ani kufru nedôveroval.
Apríl 1988
N.B.
Písací stroj je zariadenie z neskorej doby železnej, ktorým sa už dalo pomerne čitateľne písať. Aj keď pri práci vyvolával zvuky podobné streľbe zo samopalu, známej čitateľom z akčných filmov, všeobecne sa považoval za užitočnú kancelársku pomôcku. Pre viac info pozri napr. Wikipédiu (písací stroj /psací stroj / typewriter / Schreibmaschine / ...) Ostatné pojmy používané v článku sú už modernému čitateľovi známe.
