„Len cez vojnu nás akosi romantika života v hájovni prešla. Chodievali k nám rôzni ľudia. Napríklad, jeden žandár, ktorý mal našu dedinu a okolie vo svojom okrsku, ten bol dobrý človek, však neskôr, keď sa im narodila dcéra, otec a mama sa stali jej krstnými rodičmi a potom, ako si sa nám narodil ty, si v tomto žandárovi a jeho manželke našiel svojich krstných rodičov.
Aj vojaci k nám chodili, slovenskí, dokonca i nemeckí, a mama ich všetkých ponúkala, lebo aj to patrilo k dobrým mravom hájničky. Všeličo sa o tých Nemcoch nahovorilo, ale tí dvaja, čo boli u nás, boli už starší chlapi a veru sa mi zdali byť dosť ustaraní. Ako keby boli najradšej doma pri svojich rodinách.
Ale na záver vojny, bola vtedy krutá zima, prišla k nám neskoro večer skupina mužov. Čo ti budem hovoriť, otca hneď nahnali do kúta, o hruď mu opreli samopal, na dlážku rozprestreli posteľné plachty a do nich začali sypať všetko šatstvo, čo sme mali po skriniach, ešte aj detské veci. Bolo to kruté. Ale zase až takí darebáci neboli, ako by sa v dobe vojny dalo očakávať, lebo naša mama chodila okolo nich, veľmi po nich kričala, aj nadávala im, ale ju nechali na pokoji. Ani nás, detí, sa nedotkli a to sme už boli traja. A tak nám vyprázdnili všetky skrine, plné plachty naložili na plecia a zmizli v lese. Mama po tejto udalosti trvala na tom, aby sme sa z hájovne presťahovali a odvtedy sme bývali vždy bližšie k ľuďom. Však preto si sa ty už narodil v mestskej nemocnici. Otec s mamou sa ešte narodili doma, v dedinskej chalupe, aj ich prvé tri deti ešte v hájovni, len ty si už po tejto stránke pánske decko.
Otec trochu celej záležitosti s nočnou návštevou a vybielením nášho domu nedal pokoja, on už bol taká povaha, hoci mama ho varovala, aby to nechal tak, lebo ani po skončení vojny v takýchto veciach sa nebolo radno šprtať. Našli sa ‚dobroprajníci', čo na oplátku obvinili otca so spolupráce s Nemcami počas vojny, že vraj im pomáhal likvidovať partizánov, ale nič sa mu nedokázalo a tak ho nechali. Nastala doba, keď sa fabrikovali procesy ako na bežiacom páse a aj za menšie či dokonca vymyslené obvinenia sa šlo do uránových baní.
Zato mama si čosi predsa len vybavila. Raz, ako sa vracala z nákupov v meste, vtedy sa ta chodilo peši, áut a autobusov nebolo, v priekope pri ceste videla ležať muža. Bol očividne opitý a rukou si zakrýval tvár. A na zápästí mu mama zbadala hodinky, ktoré jej zobrali pri nočnej návšteve tí nezvaní ‚hostia'. Hneď zbuntošila žandárov, hodinky dostala späť, ale viac sa o vec nestarala. O chlapovi bolo známe, že funkcionárčil, hrdil sa so známosťami s kde-kým, vŕtať do neho v tých dobách nebolo radno, ani by to k ničomu neviedlo a mali sme dosť iných starostí.
Trpká príchuť v ovzduší zostala a skoro sa naša rodina, to už s tebou, čerstvo narodeným decom, presťahovala na druhý koniec republiky. Tam otec dostal miesto inštruktora na praktických cvičeniach v novootváranej lesníckej škole."
Toľko zo spomienok mojej sestry. Neviem, čo z toho súdruhovia od bezpečnosti vedeli, ale otcovi svoju pozornosť nemohli nevenovať, keď už som ho mal v rodine. A tak sa v spise vedenom komunistickou štátnou bezpečnosťou objavil rozsiahly niekoľko stránkový PLÁN previerky činnosti a stykov „navrátilca" VRÁTNEHO Štefana zo dňa 2. novembra 1976, teda z obdobia krátko po mojom návrate z nepovoleného vyše osemročného pobytu v zahraničí. Z plánu kúsok pre pobavenie citujem:
... Poznatky, ktoré budú počas preverovania získané, sa budú operatívne analyzovať a vyhodnocovať s tým, že sa včas budú robiť patričné závery, aby prípad bol uzavretý a aby sa dalo konštatovať, či sa prikročí k realizácii, profilaktike alebo sa prípad založí do archívu.
Tento bod je pojímaný do plánu z toho dôvodu, je tu predpoklad a možnosť zanášania buržoáznej súčasnej ideológie medzi osobami, kde sa bude objekt VRÁTNY pohybovať vzhľadom na to, že tento študoval v USA také vedné predmety, ktoré sú v rozpore s naším Marxisticko-Leninským učením.
Na záver plánu sa vyskytla ešte rukou vpísaná poznámka:
Previesť predbežnú previerku jeho otca ako dozorcu parkoviska hotela „Slovan".
Ešte jeden záznam z môjho spisu si všíma môjho otca a týka sa obdobia, o ktorom sa v rozprávaní zmieňuje sestra. Záznam je zo dňa 7. decembra 1977.
Dňa 29.11.1977 šetrením na O-ŠtB v Poprade bolo zistené..., že otec objekta v akcii „FILOZÓF" VRÁTNY Rudolf v minulosti bol zamestnaný u veľkostatkára ... ako horár /hájnik/ a často prichádzal do styku s ... ktorý bol švagrom .... Jednalo sa o styky z titulu povolania VRÁTNEHO, ktorý sprevádzal statkárov na poľovačkách. Iné konkrétne poznatky z archívnych materiálov získané neboli....
Či navrátilec VRÁTNY Štefan preverovaná v SZ (Signálny zväzok) „FILOZÓF" bol s emigrovanými Monikou a Jurajom počas pobytu v USA v styku nie je preverené. Pri spravodajskom vyťažení po návrate tieto okolnosti neuvádzal. Taktiež nie je známe, či v súčasnej dobe udržujú vzájomné styky.
Monika a Juraj mali byť deťmi spomínaného švagra veľkostatkára, zamestnávateľa môjho otca. O nich som sa dozvedel až z tohto záznamu. V čase, keď záznam vznikal, bol už otec mŕtvy a žiadne ďalšie zmienky o ňom sa v mojom spise viac nevyskytujú. Súdruhovia kontrarozviedčíci si uvedomili, že jeho, ani mňa cez neho, už nemajú šance buzerovať. Účastníci uvedených udalostí z čias druhej svetovej vojny a z obdobia pred ňou mi už nič povedať nemôžu. Hľadať niečo v archívoch, keď dokonca eštebáci pred tridsiatimi piatimi rokmi našli tak málo, je tuším zbytočné.
Súvisiaci článok: http://vratny.blog.sme.sk/c/288932/Hajnikova-dcera-I.html
