Viazací akt bol prevedený dňa 13.12.1978 v služobnej miestnosti /kancelárii/ na Správe rekreačných a športových zariadení pre územie mesta Košíc s KTS (kandidátom tajnej spolupráce)..., ktorý po získaní k spolupráci si zvolil krycie meno ‚E'. Získanie k spolupráci previedol ppor. K za prítomnosti por. J...
Po bežnom rozhovore o rodinných, pracovných a súčasných aktuálnych športových otázkach ako i o otázkach všeobecného charakteru bolo pristúpené k samotnému viazaciemu aktu...
V priebehu celého rozhovoru mu bolo dané najavo, že nakoľko už s ním dlhšiu dobu udržujeme styk a dôvernejšie ho poznáme, máme k nemu plnú dôveru. Taktiež mu bolo dané na vedomie, že ho pokladáme za človeka schopného a oddaného vlastenca a je mu iste známe, že kapitalisti na Západe majú záujem na tom, aby terajší vývoj u nás sa uberal iným smerom, výhodným pre nich, že by chceli naše socialistické zriadenie zvrátiť. K tomuto účelu využívajú nepriateľov nášho zriadenia i z radov našich občanov. Bolo mu vysvetlené, že z týchto dôvodov sa orgánovia čsl. bezpečnosti musia opierať o čestných občanov, ktorí to s republikou a socialistickým zriadením myslia dobre, aby títo občania pomáhali odhaľovať trestnú nepriateľskú činnosti voči našej republike.
Prosto a ľudovo povedané, keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. So mnou sa tak eštebácki hajzli nemaznali.
Ako prvá úloha mu bola daná, aby do najbližšieho stretnutia prišiel do styku s VRÁTNYM a v rozhovore zistil u tohto jeho plány, ako, kde a s kým chce stráviť blížiace sa vianočné sviatky a Silvestra, jeho ďalšie plány do budúcna, ako i to, aké sú jeho názory na súčasnú politiku a ekonomiku v ČSSR.
Aj po rokoch viem presne opísať, ako som trávil vianočnú večeru v roku 1978, lebo prebiehala v rodinnom kruhu, tentoraz už, žiaľ, druhýkrát bez otca, ale za prítomnosti matky a oboch sestier a obrad vianočnej večere vychádzal z tradícií, ktoré zaviedla mama podľa zvyklostí dedinky na rozhraní stredného a západného Slovenska, odkiaľ pochádzala.
Najprv mama prevzala po otcovi úlohu vysvätenia bytu, vrátane všetkých jeho kútov, rozžeravenými dymiacimi veľkonočnými bahniatkami a svätenou vodou.
Potom pod stromčekom modlitba, po ktorej sme si pripomenuli, ako sme sa nikdy-nikdy nedokázali ubrániť potláčanému smiechu v časoch, keď ešte žil otec, ktorý nás hlasovo dominoval. On sa modlil Otčenáš tvrdohlavo po svojom, ako sa ho naučil ešte ako malý chlapec kedysi za monarchie a nebral do úvahy, že na Slovensku sa jeho znenie medzičasom trochu zmodernizovalo.
Nasledovali želania všetkého najlepšieho pri malom štamprlíku čohosi ostrejšieho, oplátky s medom, polievky, hrachová, hubová a kapustnicová. Z ryby, ako ďalšieho chodu, som si malý kus dal, aby som nenarušil tradíciu a svätosť chvíle s ňou spojenú, takže vegetariánom až do nepríčetna som pri takýchto príležitostiach nebýval. Po rybe prišla na sviatočný stôl krupičná kaša a pupačky s makom. V Košiciach, kde tieto Vianoce prebiehali, sa im hovorilo bobáľky, inde na Slovensku pupáky, opekance, ale u nás platila materinská reč a to bola reč, ako nás ju naučila matka. Pre mňa dodnes zostala ako jediná platná, uznávaná a milovaná, nech si občas jazykový ústav vykladá, čo chce.
A celý čas sme dbali na to, aby knôt vianočnej sviečky na stole sa neobracal na nikoho zo stolovníkov, lebo to sa považovalo za veľmi neblahé znamenie. Vždy sa našiel niekto, kto si nebezpečenstvo všimol, a sviečku otočil tak, aby knôt smeroval do neurčita.
Potom trocha vína. Kým žil otec, on trval na káve, ja nie, lebo by som tej noci už nezaspal, lúskali sme orechy, krájali jablká, nech sa dozvieme, čo nám prinesie nadchádzajúci rok, trochu jedli, viac sa dívali na zákusky, pred rozbaľovaním darčekov sme sa ešte raz pomodlili a zaspievali ‚Narodil sa Kristus Pán,' a čo sme si pritom rozprávali, to si eštebáci mohli zistiť zo zvukových záznamov, lebo telefón, ktorý sme v mali v obývačke, kde sme večerali, bol živý, aj keď sa práve netelefonovalo.
Po večeri moja úloha bola umyť riady, lebo ženy varili a piekli, a ja som na seba zobral úlohu to všetko poupratovať. Nemusím zdôrazňovať, že na Vianoce bolo čo umývať a upratovať ako nikdy inokedy v roku. A robil som to všetko ručne, lebo umývačky riadov vtedy ešte neboli bežnou súčasťou slovenských domácností.
Potom rozhovor o bežných veciach, opäť pri tom telefóne, ktorý som sa naučil brať ako nevyhnutnú súčasť života, lebo aj keby sme ho vyhodili, eštebáci by si našli iný spôsob, ako nestratiť obraz o tom, čo sa deje v byte nepriateľskej osoby FILOZÓF.
Spať sa chodilo aj na Vianoce ako zvyčajne, lebo u nás sa nikdy neponocovalo.
Na druhý deň spoločná návšteva hrobu otca, potom som s mamou obehal všetky jasličky v meste, ale to už sú podrobnosti ďaleko mimo rámca toho, čo eštebákov zaujímalo z hľadiska záškodníctva, z ktorého som bol upodozrievaný.
O tom telefóne si nevymýšľam. Môj spolužiak, nepoviem z ktorej školy, pracoval za totality u telekomunikácií. Robil akéhosi vedúceho na oddelení pre zvláštne úlohy, čo sa zaoberalo práve odposluchom telefónov.
„Samozrejme, že sme ťa odpočúvali, Števo," priznal mi po páde totality. „Kurva, ja som sa ti za tie veci hanbil ako zbitý vykastrovaný pes, ale čo som mal robiť. Raz som sa dostal do kolotoča a už som v tom lietal. Veď keby nie ja, našiel by sa niekto iný," dokončil argumentom, ktorému som nikdy neprišiel na chuť.
Neviem, ako vyzerá zbitý vykastrovaný pes, ale v tom momente sa mi spolužiak zdal byť príliš zdeptaný, aby som v rozhovore pokračoval.
Zanedlho nato mu puklo srdiečko. Aj by som mu šiel na pohreb, len som bol služobne príliš vzdialený, aby som to stihol. Otčenáš som sa za neho pomodlil, tú zmodernizovanú verziu, nie otcovu, teda bez potláčaného smiechu. Neprechovávam voči nemu žiadne negatívne pocity.
TS, teda tajný spolupracovník vo viazacom akte dostal za úlohu zistiť moje ďalšie plány do budúcna, ale to už som sa riadil podľa toho, na čom trval otec vo svojej verzii Otčenáša: Buď vôľa Tvoja svatá. Tri superhlavné priority života sa mi darilo plniť aj za komunistov: dobre sa vyspať, dobre sa najesť, ale po svojom, čo znamená čosi iné, než je u nás zvykom, a po tretie, ráno nemať, prepytujem, problémy so stolicou.
Aké sú jeho názory na súčasnú politiku a ekonomiku v ČSSR tiež zaznelo v úlohe pre novozískaného TS. Nechce sa mi na internete hľadať, čo bolo ekonomickým a politickým šlágrom v decembri 1978, ale o mojich názoroch na komunistickú politiku a ekonomiku som sa už zmienil v mojich blogoch dosť. Ani vtedy som ich nemal iné, len som sa rozpravám o nich vyhýbal. Však ani teraz sa v podobných diskusiách nevyžívam. Okrem toho mám jeden mimoriadne dôležitý dôvod na diskusie o ekonomike menej. Zeleniny a ovocia je už konečne v obchodoch počas celého roka hojne. Zato nedbal by som, keby bola terajšia vláda trochu ohľaduplnejšia voči nám, živnostníkom. Ale stále je to lepšie, ako za komunistov, keď mali totalitnú moc, lebo nás potierali tvrdo, až do vyhubenia.
No majú eštebáci dôvod sa sťažovať, že nie som k nim ústretový? Môžem byť ešte podrobnejší o mojich úmysloch a zámeroch?
Ešte malá poznámočka z tohto záznamu: Pri viazaní vznikli výlohy v čiastke 25-, Kčs.
Toľko stálo občerstvenie pri získavaní tajného spolupracovníka. Nemýľte sa, vážení spoluobčania, nešlo to z vreciek ppor. K za prítomnosti por. J. Oni si to nechali preplatiť z našich daní. Ale bolo to iba dvadsaťpäť korún československých. V dnešnej dobe za získavanie k spolupráci, či už so štátnymi alebo súkromnými organizáciami, by sa nepochybne pred desatinnou čiarkou objavilo ešte niekoľko núl. Dnes už uvedomelosť neplatí. Dnes sa platí peniazmi.
Ako poznámku pod čiarou si dovoľujem pridať, že uvedomelosť je krásna vec, ale ak má byť falošná a nanútená, tak potom radšej peniaze, alebo ukázať chrbát, v závislosti od povahy požadovaných služieb.
Viac o Vianociach :
http://vratny.blog.sme.sk/c/282838/Pamatne-Vianoce-v-Nepale-1.html
