To sa zmieňujem o ekonomickej totalite centrálne plánovaného hospodárstva, keď z hospodárskej scény boli ako triedne nežiaduci kulaci vylúčení dokonca aj drobní pestovatelia zeleniny a ovocia, pričom veľké štátne poľnohospodárske podniky a družstvá sa malichernosťami, ako ovocie a zelenina, veľmi nebabrali. Kapustu v tlači chválili za jej nutričné a zdravotné hodnoty, keď jej v obchodoch bolo dostatok, a znevažovali, keď z políc zmizli.
Ako vegetarián som sa s týmto stavom dokázal celkom čestne vyrovnať. Zdroje na prežitie, a dovoľujem si tvrdiť zdravšie, než z ktorých čerpala z letargie či nevedomosti väčšina obyvateľstva našej vlasti, som si dokázal vždy, hoci aj dobrodružným spôsobom, zohnať.
(Napríklad tak, že na služobnej ceste do Bratislavy, som objavil v stánku pri železničnej stanici dve hlávky kapusty slušnej veľkosti, dovoľujem si tvrdiť, že posledné, čo boli v obchodoch Československej socialistickej republiky v ten marcový deň voľne v predaji, lebo to bolo obdobie, keď som veľa služobne cestoval, a teda mohol stav zásobovania zeleninou a ovocím v našej vlasti informovane posúdiť. Potom som s tými dvoma hlávkami kapusty v sieťke chodil po podnikoch vybavovať záležitosti môjho pracovného zadelenia. Všetko čo som mal, som pre úspešné plnenie plánu socialistického zamestnávateľa vybavil, ale tie dve hlaviská kapusty, čo som si priniesol domov, ma tešili najviac.)
Potom prišlo obdobie, keď zrazu všetkého bolo dosť, to už znovu bolo povolené súkromné podnikanie, a tým sa množila aj chvála citrusových a iných plodín z rôznych oblastí sveta, a ich výhody pre ľudský organizmus.
Najnovšie ale čítam, že citrusové a iné plody z teplejších končín našej zemegule sa všeobecne zbierajú ešte nezrelé, nikdy nedozrejú v prirodzených podmienkach, a ten ich ako keby prirodzený vzhľad zrelosti, čo vidíme v obchodoch, dosiahnu počas prepravy v plynových a chemikáliami obohatenými komorách. Má to mať za dôsledok, že obsahujú veľa škodlivín, napríklad kyselín, ktoré rozleptávajú vápnik, čo v konečnom dôsledku vedie k osteoporóze a iným neduhom. Podobných pro či kontra od samozvaných či skutočných odborníkov sa zbiera aj v tomto našom blogovom spoločenstve veľa.
A tak som si povedal, že sa pekne vrátim k starému dobrému zvyku a budem jesť predovšetkým to, čo bežne dorastie v našej klíme. Mnohé generácie mojich predkov na tom prežívali (aj hladovali, ak sa neurodilo), a tak to budem mať, trúfam si povedať, kdesi metódou prirodzeného výberu v sebe geneticky zakódované.
Možno sa mýlim, možno nie, ale vedomie, že sám si zodpovedám za svoje šťastie, i prípadné nešťastie, ma povznáša a chráni pred zlými myšlienkami voči poradcom v oblasti správnej životosprávy, ktorých som sa naučil brať s rezervou.
