čo sa stihol pred nástupom na dôchodok prihlásiť do druhého dôchodkového piliera.
Šiel som si vyjasniť situáciu u správcu môjho druhého piliera, aby som sa dozvedel, že za pätnásť rokov, čo pracujem ako dôchodca a odvádzam odvody do Sociálnej poisťovne, mrňavý podiel, čo sa z môjho odvodu dostane do druhého piliera, mi predstavuje k včerajšiemu dňu šesťtisíc deväťsto tridsaťsedem eur (€ 6 937). V prepočte mi to vychádza na takmer 40 eur na mesiac odpracovaný na dôchodku. Od Sociálnej poisťovne som dostal pridané iba to, čo dostávajú aj nepracujúci dôchodcovia, žiaden prídavok naviac, čo sa tuším zdôvodňovalo tým, že si odkladám do druhého piliera. Pracujúci dôchodcovia, čo v druhom pilieri nie sú mi tvrdia, že im pridáva Sociálna poisťovňa za odvody okolo dvoch eur, teda mnohonásobne menej, než mne zabezpečuje okyptený a všelijako obmedzovaný druhý dôchodkový pilier. Sociálna poisťovňa takto v mojom prípade porušuje dva základné princípy dôchodkového zabezpečenia: zásluhovosť a medzigeneračnú solidaritu. Nulová zásluhovosť za pätnásť rokov odpracovaných na dôchodku. Medzigeneračná solidarita má tiež vážne trhliny. Z odvodov, čo si ponecháva Sociálna poisťovňa, v prvom rade hradí platy svojich vyše päťtisíc zamestnancov, teda poväčšine žien, čo by mi mohli byť dcérami a vnučkami, a z toho, čo sa ešte zvýši, ide na dôchodcov, z ktorých veľká časť je mladšia ako ja. Chápem to ako medzigeneračnú solidaritu naruby.
Nedivím sa vláde, že sa snaží zrušiť druhý pilier. Má plánovací horizont štyri roky, teda do najbližších volieb, a potrebuje nejaké peniažky naviac, aby si podplácaním cez dôchodky získala hlasy voličov dôchodcov. Našiel som na internete, že máme 1,1 milióna poberateľov starobného dôchodku a treba strašne veľa peňazí, ak sa im chce vláda zalíškať. Mnohí z nich tiež nemajú dlhší plánovací horizont, ako štyri roky, a možno aj veria, že čosi ako socializmus s ľudskou tvárou je možný, bez toho, aby zvážili ekonomické dôsledky.
A nedivím sa ani mladým ľuďom, čo vychádzajú do ulíc, aby protestovali proti terajšej vláde, lebo ich plánovací horizont je podstatne dlhší a to nielen pokiaľ ide o dôchodky. Majú pred sebou celý dlhý život. Držím im palce, aby vo svojom úsilí vydržali. Robia tak pre seba a generácie, čo prídu po nich.
Našťastie nie som odkázaný na Sociálnu poisťovňu. Peniaze, čo sa mi nazbierali v druhom dôchodkovom pilieri v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, (a budem sa snažiť, aby k nim ešte niečo pribudlo), som odkázal dodatkom k zmluve o starobnom dôchodkovom sporení misii, ktorá pomáha riešiť školské potreby detí v najchudobnejších krajinách Afriky. Nedám ich vláde nášho štátu, aby si nimi mohla kupovať volebné hlasy dôchodcov. Beriem to ako hrubý cynizmus. Demografická krivka je neúprosná a miesto očakávania, že niečo niekto dostane len tak do natrčených rúk, treba našim ľuďom zvážiť, ako by si mali pomôcť sami. Pri troche uvažovania a snahy sa to dá.
A hlavne mládež nech sa nedá! Slovami klasika: Tys‘ držiteľkou rána.
