a Komunistickej strany Československa. Učili sme sa okrem iného o zvrátenosti západných mocností, keď napríklad po druhej svetovej vojne ponechali vo svojich sektoroch na štyri časti rozdeleného Nemecka radových členov Hitlerovej nacistickej strany vo funkciách. Ako protiargument Američania, Briti a Francúzi hovorili, že sa jednalo o ľudí, čo sa na ťažkých zločinoch nacizmu priamo nepodieľali, a boli jediní, čo sa vyznali v spleti hospodárskych a politických vzťahov povojnového Západného Nemecka.
U nás po prevrate zostali vo funkciách bývalí komunisti a eštebáci, lebo patrili medzi tých, čo sa, podobne ako nacisti v Nemecku, najlepšie vyznali v našej spleti hospodárskych a politických vzťahov na rôznych úrovniach.
Boli tu ale veľké rozdiely. Nemeckí nacisti, aj keď zostali vo funkciách, boli pod kontrolou víťazných mocností a teda vedeli, že sa musia správať. Naviac v Nemecku sa pokračovalo v obnovovaní vojnou zničenej krajiny na základe pravidiel trhového mechanizmu, ktoré ani za Hitlera neboli zrušené. V nemalej miere takto prispeli k západonemeckému povojnovému hospodárskemu zázraku.
Naši komunisti a eštebáci, čo zostali vo funkciách, nemali nad sebou žiadnu kontrolu a po vyše štyroch desaťročiach socialistického, teda centrálne plánovaného hospodárstva, v podmienkach novozavádzaného trhového režimu iba tápali. A tak sme sa dožili, okrem iného aj divokej privatizácie a ekonomického pokuľhávania.
Slovensko po voľbách sa má možnosť znovu dostať na trajektóriu rýchleho rozvoja, ak sa do jeho čela dostanú ľudia, čo sa rozumejú do pravidiel trhového hospodárstva a tie budú upevňovať. Našťastie sa už nemusíme spoliehať na komunistických pohrobkov. Za vyše tridsať rokov od prevratu u nás vyrástla generácia nezaťažená vedomosťami o dejinách medzinárodného robotníckeho hnutia a Komunistickej strany Československa, ktorá naviac obehala svet (to pred prevratom komunisti či eštebáci nedožičili ani sebe ani ostatným občanom), a pozná dobré skúsenosti zo štátov, ktorým sa darí. Tým treba dať vo voľbách príležitosť.
Strany, čo sľubujú silný štát pracujúci v prospech občana, pokračujú v komunistickom politickom ťažení pod bonmotom: občania dajte nám zdroje a my sa o vás postaráme od kolísky až o hrob. Uráža to zrelosť našich ľudí a ich schopnosť postarať sa o seba. K tomu ochrannú ruku straníckeho funkcionára nepotrebujú. O tom, že štát nie je dobrým manažérom, sa už písalo dosť inde. Treba znovu prehodnotiť, či socializmus je pre nás to pravé orechové, a či vôbec je možný s ľudskou tvárou keď tí, čo s ním experimentovali, doteraz všade pohoreli.
