Je to tým, že u amerických občanov platí celospoločenská zhoda na trhu ako základnom princípe riadenia hospodárstva. Hlavné dve politické strany Spojených štátov a občasné tretie, sa prú o veciach, ako ponechanie, alebo zrušenie trestu smrti, povolenie manželstiev párov toho istého pohlavia, povolenie alebo zákaz eutanázie, všetko nepochybne emotívne a morálne veľmi zásadné témy, ale nech je rozhodnutie zákonodarcov akékoľvek, základnú štruktúru krajiny to nenabúra.
Na Slovensku sa ešte stále nevieme dohodnúť na tom, či ísť cestou trhového alebo štátom riadeného hospodárstva a to už je niečo, čo tvrdo a priamo zasahuje do života každého občana. Udržiavanie baní aj na úkor štátnych dotácií alebo ich uzavretie, ponechanie bratislavského letiska v rukách štátu, ako rodinného striebra, alebo jeho predaj súkromnej spoločnosti, privatizácia nákladnej železničnej dopravy, alebo jej ponechanie pod štátnou správou zo strategických dôvodov, sú len ukážky toho, kde sa ľavica a pravica na Slovensku líšia, a svedčia o hospodárskom zameraní hlavných koncov nášho politického spektra. Premieta sa to aj do sociálnych oblastí, so sociálnym štátom ako hlavným zameraním ľavice, kde štát sa stará o občana od kolísky až po hrob, alebo ponechanie občana na vlastné zdroje, ako to hlása momentálna opozícia. Priebežný pilier dôchodkového zabezpečenia s dôchodcami odkázanými na tých, čo práve pracujú alebo zavedenie sporivého systému, kde si občan sporí sám z vlastných prostriedkov na vlastný dôchodok. To sú otázky, ktoré pri zmene vlád medzi ľavicou a pravicou poriadne zatrasú spoločenským vedomím aj pohľadom občana na vlastnú existenčnú budúcnosť.
Štáty s trhovou orientáciou trvajú na tom, že tieto veci treba nechať hlavne na trh a občana, sociálny štát sa v konečnom dôsledku spolieha predovšetkým na štátneho úradníka. Dá sa očakávať, že v nadchádzajúcich voľbách, či už predčasných alebo v riadnom termíne, táto otázka bude kľúčovou témou (pokiaľ ju neprekryjú korupčné škandály a nedajbože ďalšie vraždy). Ťažko mi vyjadrovať sa do veľkých tém svetovej i slovenskej politiky. Tam sa nevedia zhodnúť ani špecialisti a dokážu byť pritom výrečnejší a vplyvnejší, ako ja. Ale keď budem hádzať svoj hlasovací lístok do urny budem mať na zreteli, že o Antonovi Srholcovi by sme nikdy nepočuli, keby bol štátnym úradníkom.
