Ukrajina sa definitívne chce vymaniť spod vplyvu Moskvy a má na to právo, práve tak, ako Československo pred dvadsiatimi piatimi rokmi. A z ďaleko viac a závažnejších dôvodov. Že Moskva sa nás vzdala bez veľkých cavikov vďačíme predovšetkým ústretovejšiemu moskovskému vedeniu Gorbačova. Keby po smrti neostalinistu Brežneva a šéfa sovietskej KGB Andropova nastúpil do Kremľa jeho dnešný pán, alebo iný gospodin jeho razenia, proces preorientovávania sa československej a neskôr slovenskej politiky by asi taký priamočiary nebol.
Zdá sa, že Ukrajina zo svojho kurzu smerom na Západ nie je ochotná ustúpiť a Kremeľ ho nemá možnosť zvrátiť spôsobom, ako to urobil Brežnev v Československu v auguste 1968. Bude ale robiť všetko možné, aby tento proces Ukrajincom poriadne skomplikoval. Trošku to nepochybne pocítime aj na Slovensku a to bez ohľadu na to, čo si o veci myslí vedenie nášho štátu. Ruský plyn a ropa budú alebo nebudú prichádzať či neprichádzať cez Ukrajinu a podobne ostatné obchodné vzťahy zostanú na úrovni, o ktorej sa rozhodne v prevažnej miere mimo nás.
My sa môžeme lepšie pripraviť na budúcnosť doma, ak zvrátime negatívne trendy, ktoré nás už niekoľko rokov trápia v oblasti konkurenčnej schopnosti a kvality podnikateľského prostredia, aby sme sa nestali z niekdajšieho tatranského tigra, citujem dnešného predsedu vlády z pred niekoľkých rokov, „vypĺznutá ovca.“ V tomto držíme vlastný osud predovšetkým vo vlastných rukách. Naši susedia už dokazujú, že aj v dnešných komplikovaných geopolitických podmienkach sú schopní nabrať správny kurz a zrýchľovať ekonomický rast nad úroveň, ktorú dosahujeme my. Výhovorky na nepriazeň sveta zrejme nie sú celkom na mieste. Aj keď momentálne situácia nie je jednoduchá, nie sme v nej celkom bezmocní. Treba tiež pamätať, že z dlhodobého hľadiska nám bližšia orientácia Ukrajiny na západoeurópske štruktúry iba pomôže. Slovensko, teraz na periférii Európskej únie, sa dostane viac do jej stredu.
Z úst pilota lietadla ruskej spoločnosti Aeroflot pri lete z Moskvy do Viedne vraj nedávno zaznelo: "Práve letíme nad časťami Ukrajiny, kde žijú Banderovci a iná špina."
Chcem pripomenúť, že sa blíži výročie sovietskeho vpádu do Československa v auguste 1968. Vtedy si sovietski piloti, tankisti a posádky obrnených transportérov tiež hovorili, že práve vstupujú na územie, ktoré treba vyčistiť od pravicovooportunistickej antisovietskej reakcie podnecovanej dekadentným Západom. Po nešťastnom auguste sa im to vyše dvadsať rokov darilo. Ukrajincom v ich snahe vymaniť sa spod sovietskeho, pardon, ruského vplyvu neviem pomôcť a myslím si, že nie som v tomto smere oveľa bezmocnejší, než politické vedenie nášho štátu. Budem však Ukrajincom držať palce, aby sa im v ich úsilí darilo.
Predovšetkým nechcem, aby sa raz ukrajinské deti na hodinách dejepisu učili o tom, ako snahu ich rodičov o vstup do západoeurópskych štruktúr marila Moskva a potom ešte štáty ako Slovenská republika.
