V tom má pán Kiska psychologickú výhodu a zároveň aj ďalší dôvod vidieť veci z nadhľadu. Priamo v politike ešte nepôsobil, a nemá dôvod trpieť profesionálnou slepotou, ktorou trpia mnohí naši politici, lebo iné prostredie, okrem nie veľmi motivujúceho parlamentu a svojej kancelárie, nepoznajú.
Pán Fico použil, ako už nespočetnekrát predtým, argument o svojom ‚sociálnom cítení', ktorý by mu, ako je presvedčený, zostal aj keby bol zvolený za prezidenta.
V tom momente nahral svojmu protikandidátovi na smeč a ten, bolo mi ľúto, ho nevyužil. Sociálne cítenie je niečo, na čo sa radi odvolávajú politici, dokonca aj králi radi hovorievali o tom, ako im záleží na blahu národa, ktorému kraľujú. To poznáme z rozprávok, ale aj z hodín dejepisu.
Čo mi chýbalo u pána Kisku, že v tom momente nezakontroval, a zakontrovať mal.
„Áno, aj ja mám sociálne cítenie, v tomto máme spoločné ciele. Lenže cesta, ktorú ja navrhujem, aby sme ho naplnili, sa líši od vašej. Ja vidím hlavného spojenca pri dosahovaní lepšej sociálnej úrovne našich ľudí predovšetkým v podnikateľoch, hlavne v malých a stredných podnikateľoch, ktorí sú v našich podmienkach veľmi podvyživení v porovnaní so štátmi, ktorým závidíme životnú úroveň, vrátane jej sociálnej zložky. Podnikatelia sú tí, čo zabezpečujú plnšiu zamestnanosť, dane do štátnej pokladne, do sociálneho a zdravotného poistenia, a žiaľ vy ste ich počas vašich rokov predsedníctva vlády poriadne priškrtili. Neustále pripomínate, že máme pomerne vysoký hospodársky rast, ale to je napriek vašej politike, nie vďaka nej. Prepadávame sa v rôznych medzinárodných porovnávaniach, ako index podnikateľskej slobody a medzinárodnej konkurencieschopnosti, a to nie je dobrým znakom pre našu budúcnosť. Ja nechcem, aby moje ‚sociálne cítenie' bolo iba frázou. Ja ho chcem pretaviť do skutočnosti práve získaním na svoju stranu podporu našich najdynamickejších ľudí, ktorí by potom ťahali za sebou celú ekonomiku. Keby sme sa v tomto dokázali zhodnúť, tak tú ruku by som vám podal oveľa srdečnejšie."
