Keby sa to stalo tridsať rokov skôr, za baťka Stalina, súdruhovia eštebáci by mi za takú trúfalosť marxleninskou dôslednosťou vyrazili zuby, dolámali rebrá a hodili ma hniť do uránových baní. Doba sa zmenila a to najhoršie, čo som očakával bolo, že ma hodia do vlaku kdesi v Devínskej Novej Vsi a pošlú na Západ, aby som tu nekazil ovzdušie, však poznámku v tomto zmysle som si v spise našiel (http://vratny.blog.sme.sk/c/219691/Nepriatelska-osoba-2-podozrenie-zo-spoluprace-s-angl-rozviedkou.html). Ani s takou alternatívou by som nemal problém. Bol som slobodný, opravujem, neženatý, bezdetný, moja dobrá mama už bola v nebíčku, čím padlo posledné puto, ktoré ma mocne viazalo na socialistickú vlasť, a ani v KZ, teda kapitalistickom zahraničí, by som sa nestratil. A tá vyplnená žiadosť o vydanie cestovného pasu, čo som si našiel v pošte, určite neznamenala, že všetko je odpustené. Skôr znamenala „my vám dáme pas a vy sa practe".
Stalo sa však, že mi v tom čase uverejnili články v Technických novinách a potom v Pravde, hlavnom orgáne Komunistickej strany Slovenska i v ústrednom denníku českých komunistov Rudom práve a potom ešte niekoľko ďalších článkov v rezortných, či podnikových novinách. Drobné veci, nič politické, čisto o podniku a podnikových výrobkoch, čo však hlavne riaditeľovi zalichotilo, a tak som zostal v práci, i v Československu. Ani táto alternatíva mi neprekážala. Už som bol presvedčený, že epocha budovania reálneho socializmu sa tacká do svojho finále a podarilo sa mi celkom zaujímavo si usporiadať život, napokon moje blogy to potvrdzujú. Kde na svete by som si užil toľko psiny. Takej i onakej. Nech by som zakotvil kdekoľvek inde, našiel by som si zaujímavejšiu prácu, hoci nie o moc, len by bola nepomerne lepšie zaplatená (na čom si zakladám, ale podstatne menej, než je tomu u nás i vo svete všeobecne zvykom), nabehol by som na každodennú rutinu workaholika, ale všetky tie kudrlinky naviac, ktoré mi poskytovala socialistická realita, by mi unikali.
Teraz výňatok z jedného z posledných dokumentov môjho dochovaného spisu:
KS SNB Správa štátnej bezpečnosti Košice
V Košiciach dňa 28. mája 1985
PRÍSNE TAJNÉ
Schvaľujem
Náčelník I. odboru S-Štb
VONKAJŠÍ PROTIVNÍK
ZÁVEREČNÁ SPRÁVA
a návrh na uloženie do archívu SZ „FILOZOF" reg.č. 12199
...
Vzhľadom k tomu, že úlohy z plánu AOR (agentúrno-operatívneho rozpracovania) boli splnené a doterajším rozpracovaním akcie neboli zistené konkrétne poznatky o páchaní kvalifikovanej trestnej činnosti podľa §-u 105 Trestného zákona (špionáž) objekta a vzhľadom na dlhodobosť rozpracovania akcie „FILOZOF"
navrhujem
ukončiť ďalšie rozpracovanie a SZ (signálny zväzok) „FILOZOF" reg. č. 12199 uložiť do archívu na dobu 10 rokov, nakoľko u objekta akcie „FILOZOF" sa jedná o osobu vekovo dosť mladú. Zároveň žiadam aj naďalej evidovať VRÁTNEHO Štefana ako navrátilca k objektovému zväzku 6718.
Náčelník 3. oddelenia I. odboru Operatívny pracovník
A ešte list, ktorým sa táto fáza môjho intenzívneho rozpracovávania zo strany ŠtB skončila.
KANCELÁŘ MINISTRA VNITRA ČSSR
V Praze dne 11. července 1985
Č.j. KM-00738/A-85
PŘÍSNE TAJNÉ
Příloha: 1 obálka
Prvopisně
Náčelník KS SNB
Košice
Vec: Akce FILOZOF - vrácení materiálu
V příloze vracím po registrací závěrečnou zprávu a návrh na uložení do archivu akce FILOZOF.
Náčelník analyticko-koordinačního odboru
Kanceláře ministra vnitra ČSSR
Spis, ktorý o mne viedli po tomto dátume až do udalostí z novembra 1989, bol podľa pečiatky na webovej stránke Ústavu pamäti národa zničený na Mikuláša, 6.XII.1989. Aj mi je ho ľúto, lebo určite som prišiel o zaujímavé a poučné čítanie. Zase aj tých dochovaných 634 strán, čo mám pred sebou, spolu s občerstvenými spomienkami a pripomienkami známych, ktorí si na tie časy pamätajú, by postačilo na nekonečnú telenovelu v latinskoamerickom štýle, prípadne ďalšiu sériu blogov. Alebo len to nechám tak, však už bolo dosť takéhoto otravovania ovzdušia.
Nečakal som, že to dotiahnem do toľkých blogov. Koho to len bude zaujímať, som sa pýtal. Mládež sotva, hovoril som si, ako mňa nezaujímalo, keď nás kedysi v základnej a strednej škole naháňali na povinné besedy s účastníkmi Slovenského národného povstania alebo keď si starí chlapi vykladali o tom, ako bojovali na Piave v prvej svetovej vojne, ako bolo dobre za cisára pána a čo všetko sa dalo vtedy kúpiť za korunu. Bola medzi nami hlboká generačná priepasť a moja mladá myseľ sa zaoberala čímsi úplne iným. Zaujímavé. Teraz by som si tých chlapov rád vypočul a možno by som si z ich rečí aj porobil poznámky do ďalších blogov. Týmto mojim článkom sa však vždy ušla aká-taká karma a to, spolu s reakciami, ma zaväzovalo k tomu, aby som pokračoval.
Keď som v budovách postavených alebo zrenovovaných pred štvrťstoročím, stále v nich nachádzam dlaždice a obkladačky, ktoré vyrábal môj posledný socialistický zamestnávateľ. Každá z nich obsahujúca niekoľko mojich molekúl. Poznám ich, lebo som zabezpečoval illity, farbivá, náhradné diely pre stroje a iné materiály potrebné na ich výrobu. Dnes sú už trošku zastarané, lebo veď aj tu sa presadzujú módne trendy, ale svojho času prispeli k poľudšteniu života okolo nás. Bol by som rád, keby sa takéto pochopenie ušlo aj tejto sérii blogov, ktoré začali vznikať na základe môjho spisu vedeného komunistickou ŠtB ako môj príspevok k 20. výročiu udalostí z novembra 1989. Aspoň takto nech je spis užitočný.
Dal som si záväzok, že sa budem dva-tri roky ihrať so spisom, ktorý o mne viedla komunistická ŠtB. Je to svojim spôsobom vzácny a veľavravný dokument svojej doby, neviem, či na území Česka a Slovenska sa nás nájde veľa z čias takzvanej normalizácie po sovietskom obsadení Československa v roku 1968, čo sme boli takto intenzívne rozpracovávaní eštebákmi a cítim sa byť povolaný podať o tom svedectvo. Čas ukáže, kam to ešte dotiahnem. Myslím si však, že aj táto séria blogov plní účel, ktorý som si predsavzal a možno ešte príležitostne niečo pridám.
Nedá mi, aby som neuviedol jednu reakciu, ktorá mi došla elektronickou poštou k blogu 10 Špión čiernym barónom http://vratny.blog.sme.sk/c/221926/Nepriatelska-osoba-10-Spion-ciernym-baronom.html.
Pane Vrátny,
Asi se budete divit, ale jsem velitel čety, ke kterému jste tuším v roce 1977 narukoval ke splnění náhradní vojenské služby. Náhodou jsem narazil na internetu na Vaše stránky a nemůžu se mýlit. Byl jste v mé neslavné vojenské kariéře totiž natolik markantní osobou, že nelze zapomenout. Již tehdy jsem k Vám cítil jistý ostych a zároveň jsem se styděl co s lidmi Vašeho typu dělala naše tehdejší republika respektive komunistická strana. Snad taky proto jsem a taky možná pro svoji životní škodu nevstoupil do této strany a v roce 1983 jsem tomu nasadil korunu, když jsem při hodině politického školení důstojníků povstal a veřejně prohlásil v přítomnosti asi 50 osob, že mne marx-leninská filosofie vůbec nezajímá. Ale to bylo už v xxx, kde žiju dodnes. První mně chtěli zavřít ale nakonec mne hospitalizovali v blázinci a vyhodili z armády. Manželka si našla jiného, ztratil jsem rodinu dvě děti, odešel jsem pracovat na montáže ocelových konstrukcí. Listopad 1989 a především vývoj po něm byl pro mne rozčarováním, neboť se nahrnul na vedoucí posty dobytek bývalé politické nomenklatury, a při ekonomické transformaci se z estébáků a komunistů stali nejmocnější kapitalisté jsa vyzbrojeni nejlepšími informacemi strategicko-ekonomického charakteru z dřívějších časů, kdy byli u moci, takže se jim dobře kradlo, neboť věděli co je zajímavé... Dnes jsem už zatrpklý, po úraze v roce 1992 u mne vypukla polyneuropatie, jsem v invalidním důchodu, naštěstí mám manželku, se kterou jsem už 20 let a která mne i v těch zlých časech neopustila a v podstatě kromě zdraví mi nic nechybí...
Posílám Vám fotografii svoji, snad se na mne upamatujete a taky majora xxx, politruka, kterého vzpomínáte na svém blogu v článku o vojenské službě, promiňte kvalitu, ale jenom jsem to před chvílí ofotil digitálem protože jiné zařízení nemám doma po ruce...
Promiňte chyby v textu, ale mám taky chromé ruce.
Pozdravuju Vás, držím Vám palce a přeju hodně zdraví, štěstí a spokojenosti!
Ako komentár azda len toľko, že takéto čosi veľmi zaväzuje!
Ďakujem všetkým tým, ktorí si moje blogy otvorili, prečítali, klikli na obdĺžniček na konci, aby mi zvýšili karmu a hlavne tým, ktorí mi svojimi reakciami pomohli vidieť môj príbeh inými očami.
Môj záznam v registračných protokoloch zverejnených Ústavom pamäti národa:
http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=10&strana=41&zaznam=6766
http://www.upn.gov.sk/regpro/zobraz.php?typ=kraj&kniha=11&strana=96&zaznam=8311
Ešte titulná strana môjho spisu
