Sociálna poisťovňa vs. dôchodkové správcovské spoločnosti

či vklady do Sociálnej poisťovne spoliehajúcej sa na medzigeneračnú solidaritu, alebo do dôchodkových správcovských spoločností získavajúcich prostriedky na dôchodky z investičných projektov v rámci celého sveta.

Ešte pred nástupom na dôchodok som vstúpil do druhého piliera a ako pracujúci dôchodca som do sociálnej poisťovne odviedol za posledných takmer šestnásť rokov vyše tridsať tisíc eur. Od Sociálnej poisťovne som dostával to isté čo ostatní, aj nepracujúci dôchodcovia. Moje príspevky do systému medzigeneračnej solidarity šli na vydržiavanie Sociálnej poisťovne s jej vyše päťtisíc zamestnancami, väčšinou žien, čo by mi mohli byť dcérami a vnučkami a pokiaľ sa niečo zvýšilo, šlo to pre dôchodcov, z ktorých mnohí sú mladší ako ja. Medzigeneračná solidarita naruby.

Pre férovosť musím dodať, že z uvedených vyše tridsať tisíc eur v odvodoch do Sociálnej poisťovne šli nejaké odrobinky pre dôchodkové správcovské spoločnosti, ktoré napriek rôznym obmedzeniam zavádzaným socialistickou vládou vraj v prospech platcov, tieto peniažky zhodnocovali na svetových finančných trhoch.

Hneď ako sa začali šíriť správy, že novozvolená socialistická vláda ide fondy z druhého piliera znárodňovať v prospech posilnenia Sociálnej poisťovne, som si vyžiadal svoje úspory. Nevidím do kariet Sociálnej poisťovne, ani dôchodkových správcovských spoločností, ale tuším mojim peniazom sa v druhom pilieri darilo dobre.

Takže moja úprimne mienená a vlastnými skúsenosťami potvrdená rada pre voličov je, aby podporovali strany nespoliehajúce sa vo svojej dôchodkovej politike na medzigeneračnú solidaritu. Počet dôchodcov rastie a ich vek sa predlžuje, zatiaľ čo počet pracujúcich prispievajúcich do súčasného dôchodkového systému klesá. Demografická krivka ide neúprosne proti systému založenému na medzigeneračnej solidarite.

Lepšie zabezpečené sú platby do dôchodkových správcovských spoločností, lebo tie investujú do rastových odvetví hospodárstva celého sveta a svetová ekonomika má dlhodobú tendenciu rastu.

Dostávať dôchodok z odvodov mladších generácií je nemorálne, lebo nemajú záruku, že keď dosiahnu dôchodkový vek, bude mať na nich kto pracovať. A zároveň je to ponižujúce pre samotných dôchodcov, že oberajú o peniaze mládež, ktorá tiež nemá nazvyš, lebo potrebuje pokryť svoje potreby ako vzdelávanie, bývanie, rodina. Medzigeneračná solidarita sa takto mení na medzigeneračnú nenávisť a k tomu by sme nemali byť ľahostajní.

Aj ja som sa rozhodol, že peniaze od dôchodkovej správcovskej spoločnosti získané investíciami na celom svete darujem tým z celého sveta, čo ich potrebujú azda naviac. Dúfam, že sa dostanú do správnych rúk ešte predtým, ako socialistická vláda zavedie daň na medzibankové prevody.