Napríklad argument o tom, a že nová vláda preberá od pravicovej vlády päťpercentnú sekeru v štátnom rozpočte. Fico zamlčal, že on zanechal za sebou po štyroch rokoch vládnutia osem percentný schodok, keď ako predseda vlády požičiaval peniaze, aby mohol nahnať vysoký ekonomický rast, na ktorý teraz s hrdosťou pri všetkých príležitostiach poukazuje, a rozdávať v gréckom štýle, lebo to považoval za osvedčený spôsob, ako možno, hoci aj krátkodobo, kupovať hlasy voličov. Dielo sa mu tentoraz vydarilo.
Tiež obhajoval zrušenie rovnej dane poukazovaním na situáciu v Nemecku a vo Francúzsku, kde takúto daň neuznávajú. Nedobré porovnanie, lebo pre nás sú smerodajné daňové systémy v štátoch ako je Rumunsko či Bulharsko. Slováci sa neradi porovnávajú s chudobnejšími štátmi Únie, než sa cítia byť sami, ale z Nemecka a Francúzska sme získali investorov aj vďaka výhodnému daňovému systému a podobne od nás budú títo podnikatelia utekať, ak ho nabúrame. Rumunsko je pre zahraničného investora od Východného Slovenska, kde potrebujeme investície najviac, len na skok. Oni si sem prichádzajú zarobiť a nie podporovať víziu sociálneho štátu novozvoleného budúceho predsedu vlády.
A to už sme pri absolútne absurdnom Ficovom argumente o tom, že sa stretáva s podnikateľmi, ktorí vôbec nemajú problém s vyššími daniami. To by som chcel vidieť podnikateľa, či občana, ktorý by bol ľahostajný k zvyšovaniu daní! Pán Fico je až zaslepene zaľúbený do svojich predstáv o sociálnom štáte a presvedčenia, že ho každý zdieľa. Mňa ako zvyčajne nepresvedčil. Budeme mať predsedu vlády s napoleónskymi predstavami o tom, ako vstúpiť do dejín. Našťastie na rozdiel od Napoleóna už nežiada ľudské životy, stačia mu peniaze. Tipujem, že si nimi vydláždi cestu na smetisko dejín. Nebude v krátkej histórii slovenskej štátnosti prvý.
Mám aj slová chváli na budúceho predsedu vlády, lebo očividne začína emocionálne dozrievať. Menej skáče do reči a už dávno sme ho nepočuli nadávať nikomu do hajzlov, duševných bezdomovcov, prostitútok a afrických hyen. Jeho sociálneho štátu sa však bojím. Ako riadny, dane a odvody platiaci pracujúci, ho budem podporovať aj v tomto, čo mi iné zostáva, keď sa raz riadim zásadou, že cisárovi treba dať čo je cisárove, a podporoval by som ho aj bez pochybností, keby boli u nás splnené základné spoločenské predpoklady pre sociálny štát. To znamená, keby drvivá väčšina organizácií i občanov na území Slovenska myšlienku sociálneho štátu podporovala a hlavne keby bola ochotná na jeho rozvoj aj prispievať. A keď poviem drvivá väčšina, tak mám na mysli počet, ktorý sa blíži k tým notorickým 99,99 percentám. Žiaľ máme príliš veľa ľudí, ktorí chcú od sociálneho štátu iba ťažiť bez toho, aby do neho prispievali. Alebo, ako už dosvedčujú aj medzinárodné audity, ktorí majú vlastné predstavy o tom, čo cisárovi patrí a dávajú mu podstatne menej, než cisár očakáva, prípadne vôbec nič. Za takýchto podmienok slovenská ekonomika na sociálny štát nemá dosť vlastných zdrojov. Grécka cesta je pre nás, dúfam, zažehnaná a ložiská nafty na vykrytie deficitu, ktorý by Ficova vízia sociálneho štátu vytvorila, sotva objavíme. Ide teraz o to, či ako staronový predseda vlády nájde v sebe dosť síl na to, aby sa pribrzdil a neurobil z niekdajšieho tatranského tigra, citujem jeho prirovnanie, „vychudnutú podtatranskú ovcu."
