Jednou z mojich úloh bolo, na stranícky príkaz, akože ináč, občas vyberať peniažky od kolegov na známku solidarity, teda príspevok, o ktorom sme nikdy nevedeli kam smeruje (aj keď sa hovorilo, že to ide na podporu robotníckeho hnutia v ázijských a afrických štátoch). Nakoniec som čo-to aj vyzbieral, ale potláčané škrípanie zubov kolegov za tým bolo cítiť. Nedalo mi a vedenie môjho útvaru som presvedčil, že po odbornej stránke bude mať zo mňa podnik väčší úžitok a politikárčenia na tej najnižšej úrovni úsekového dôverníka som sa skoro zbavil.
Mám teda skúsenosť so solidaritou vymáhanou po straníckej, či ideologickej línii. A mám obavy, že solidarita o ktorej hovoria politici dnes, vôbec nie je iného razenia. Solidarita pre mňa znamená ochotu urobiť niečo naviac nad rámec bežných občianskych, či pracovných povinností a platového hodnotenia. Keby štát úplne ponechal na občanoch, aby zaplatili, čo uznajú za vhodné, nanajvýš keby vydával smerné čísla, koľko zaplatiť v daniach, prispievať na zdravotníctvo, školstvo, sociálne zabezpečenie a iné štátne programy, a občania by tieto sumy dobrovoľne uhrádzali, či dokonca platili nad ich rámec, tak potom by sme azda mohli hovoriť o solidarite. Skutočnosť je však taká, že občan platí iba toľko, koľko musí. Nikdy to nerobí zo solidarity, ale z donútenia a z obáv z dôsledkov neplatenia (a tí, ktorí nájdu spôsob, ako sa takejto solidarite vyhnúť, tak aj urobia a radšej uložia svoje peniaze hoci aj v daňových rajoch, než aby nimi podporovali štátne výdavky). Áno, som za solidaritu a som ju aj ochotný preukázať, len nedá sa to nanúteným nákupom socialistických známok solidarity, povinnými daniami, či odvodmi.
Ak niektorá strana chce na báze solidarity zastrešovať školstvo, zdravotníctvo, sociálnu politiku, dôchodkové zabezpečenie a ďalšie programy, tak potom nech si založí svoje vlastné fondy, do ktorých nech nechá prispievať dobrovoľne tých, ktorí túto stranu a jej formu financovania potrieb uznajú za svoju. Potom je to o solidarite. Je zavádzajúce, ak štát zahaľuje do krásnych slov o solidarite financovanie svojich programov. Sú vraj dve veci na svete, ktorým sa nedá vyhnúť: daniam a smrti. Prosím, treba dať cisárovi, čo je cisárove, ale nazývať to solidarita znamená robiť si posmech z občana.
