Potom som si dával za cieľ prispieť k tomu, aby sme do vlády a parlamentu dostali stranu, ktorá nás čo najskôr posunie do eurozóny a podarilo sa i to, lebo hoci si viaceré strany privlastňujú zásluhy za vstup Slovenska do eurozóny, strana, ktorú som volil, sa o to zaslúžila najviac.
Vstupom do západoeurópskych štruktúr sa u nás mantinely pre politické dobrodružstvá podstatne zúžili. Nech už sa do parlamentu dostanú ktorékoľvek strany, budú musieť v podstatných rysoch dodržiavať tie isté pravidlá. Napriek tomu si myslím, že stojí za to voliť. Moja strana by mala byť tá, ktorá azda prinesie do vlády, bojím sa použiť pojem „slušnosť," keď sa medzičasom slušnosť stala neslušným slovom, ale azda emocionálna zrelosť je to, čo potrebujeme od volených zástupcov najviac. V predchádzajúcich dvoch voľbách sa dielo sa nevydarilo, lebo to sa ukázal byť cieľ najťažší. Vybrať správnych ľudí v rozvadenom, emóciami nabitom Slovensku, ktorí by spĺňali žiaduce osobnostné parametre, to už radšej vyberať tú svoju z tucta rovnako oblečených rovnako vyzerajúcich krásavíc z prostonárodných rozprávok.
Voliť teda pôjdem a i naďalej si ponechám cieľ podporiť stranu disponujúcu s kandidátmi, ktorí sú emocionálne zrelší než tí ostatní. Aj keď viem, že sa môj hlas rozriedi v hlasoch milióna-dvoch ďalších voličov, ktorí sa azda k volebným urnám dostavia.
A ešte jeden cieľ si dávam: vyjadriť podporu systému volieb, ktorý aj keď nie je dokonalý, predsa len stojí zato udržiavať, aby tí, ktorí do volieb nepôjdu z neschopnosti či neochoty vybrať si tú správnu medzi stranami na volebných lístkoch, nemuseli v niektorých ďalších voľbách k volebným urnám pod bajonetmi či tankami ako súčasť stáda, ktoré bude voliť jednu jedinú stranu s víziou, že si zaslúži byť vo vedení štátu s 99,99 percentnou väčšinou.
