Tiež patrím medzi tých, čo sú sklamaní z vývoja v SDKU-DS. Keby sa prepadli absolútne bez hlasu, alebo len s mizivým počtom hlasov členov samých a kde-tu s hlasmi ich rodinných príslušníkov, povedal by som, tak im treba. Bude ma však mrzieť, ak sa splnia najnovšie predvolebné prieskumy, že sa táto strana nedostane do parlamentu kvôli niekoľkým desatinám percenta, čo by im chýbali do päť percentnej hranice zvoliteľnosti. Znamenalo by to, že hlasy ich voličov sa proporcionálne rozdelia medzi tie strany, ktoré sa do parlamentu dostanú, vrátane tých, ktoré by som za žiadnych okolností nevolil.
A to ma nutká k tomu, že prijmem radu, ktorá sa v poslednom čase šíri na internete: treba zakrúžkovať mená štyroch kandidátov hociktorej zo strán z dolnej polovice zoznamu kandidátov, aby sa do parlamentu dostali predovšetkým ľudia, čo (ešte azda) nemajú maslo na hlave. A tak sa pýtam čitateľov blogu.sme na mená štyroch kandidátov SDKÚ-DS, ktorí by si môj krúžok zaslúžilo. Sám sa rozhodnúť neviem. Už som nastolil minianketu v rámci reakcií na jeden článok s témou nadchádzajúcich volieb a dostal som niekoľko mien, ktoré si zakrúžkovanie zaslúžia, i keď nie sú zo spodnej polovice zoznamu:
3. Lucia Žitňanská, 9. Pavol Frešo, 18. Ľudovít Kaník, 22. Štefan Kužma, 30. Mária Kolíková...
Pýtam sa ako postupovať, bez irónie, s vedomím dôležitosti volieb, ktoré pred nami stoja a môjho občianskeho práva a povinnosti v nich zohrať zodpovednú úlohu. Rád prijmem aj rady ohľadne štyroch kandidátov hodných môjho krúžku z hociktorej inej strany s reálnym výhľadom získania kresiel v slovenskom parlamente. Viem, že takéto rozhodovanie nakoniec bude mať v sebe silný prvok individuálnosti, ale azda nejaký prienik, rozumný z pohľadu dnešnej doby, sa podarí dosiahnuť.
Nemôžem si odpustiť, aby som na adresu vedenia SDKÚ-DS nepripomenul jeden vtip ešte z čias totality. Vezú sa v aute traja československí povojnoví prezidenti, Klement, Gottwald, Antonín Novotný a Dr. Gustáv Husák, keď zrazu autu zdochne motor. Nie je tentoraz dôležité, čo povedal Gottwald a Novotný. Ako v normalizačných časoch, keď tento vtip vznikol, tak aj teraz dôležité je to, čo o situácii povedal Husák: „Zostaňme kľudne sedieť a tvárme sa, že je všetko v poriadku."
Hodne našich politikov sa tuším hrá na mŕtvych chrobákov. V tom sa k nim nepridám. Politika nie je susedský mariáš, kde sa po skončení partie karty rozdajú zas a hra pokračuje odznovu.
