Zase som si vypočul zo strany zástupcu Smeru reči o "zlepenci", príliš často sa tento výraz v rozhovore opakoval, až mám dojem, ako keby sa stal predvolebným antilogom strany, ktorá ho dostala do obehu. Trochu ma to rušilo, lebo Smer voliť nebudem a nakoniec môj hlas pôjde zase niekomu z terajšieho „zlepenca". Takto mi nedá, aby som výsmech Smeru nevzťahoval aj na seba. Škoda, že sa Smer chce presadzovať konfrontačne a škoda, že si vždy nachádza medzi voličmi toľkých prívržencov, ktorí konfrontáciu uprednostňujú. Čaká nás, podstatným pričinením Smeru, nechutná predvolebná kampaň plná osočovania. Napriek tomu, že presadzuje údajný sociálny štát, ktorý, ako sa moja generácia učila, by sa mal zakladať na dobrovoľnej a nadšenej spolupráci všetkých občanov.
Chýba mi, že pravicové zoskupenie si nenašlo účinný nástroj, ako takémuto zosmiešňovaniu čeliť. Však mali sme tu donedávna vládnu koalíciu pochybného charakteru, nazval by som ju „mariáš partia", ktorej nie malicherné prešľapy sú všeobecne známe, nebudem opakovať. Po voľbách sa „mariáš partiu" dominovanú Smerom nepodarilo obnoviť, veľké to zlyhanie najsilnejšej strany v parlamente, ktorá tak nedorástla na svoju ústavnú príležitosť, a nesplnila svoju politickú, ani morálnu povinnosť zostaviť vládu. A zároveň sme si mohli vypočuť zdôvodnenie v zatrpknutom vyjadrení niekdajších slabších „mariáš partnerov" o tom, ako sa stali obeťami falošnej hry hlavného „mariášistu". Lebo len tak si viem vysvetliť povolebné prehlásenia vedúcich predstaviteľov SNS a HZDS o tom, ako ich Smer, falošný „mariášový partner", počas štyroch rokov spoločného vládnutia valcoval, len aby si urval ich hlasy.
Pevne verím, že sa Smeru nepodarí zohnať v ďalších voľbách dostatok hlasov, aby zostavil jednofarebnú vládu, ale nebudem si robiť ťažkú hlavu, ak áno. Mantinely, v ktorých sa bude musieť pohybovať akákoľvek vláda, čo sa u nás vykryštalizuje, budú veľmi úzko zadefinované domácou, ale hlavne medzinárodnou hospodárskou a politickou situáciou. Strany by sa nemali mať problém udržať v akejkoľvek koaličnej kombinácii, len pokiaľ v nej nebude falošný „mariášový partner" a pokiaľ si strany terajšieho „zlepenca" uvedomia, že občasný kompromis je v politike nutný. Priority môžeme mať, ale nemusíme ich vymáhať hneď a zaraz. Radšej pracovať aj za cenu niektorých ústupkov na udržaní vládnej koalície, či už ako súdržného „zlepenca" alebo čestnej „mariáš partie", lebo čo sa nepodarí hneď, môže sa dostaviť za niekoľko rokov. Radšej konštruktívne riešenia, aj za cenu, že sa budú presadzovať dlhodobo, ako škriepky, ktoré ani dlhodobo k ničomu konštruktívnemu nevedú.
A ešte radšej by som bol, keby sa našej politickej scéne podarilo umravniť vlastnými silami a predsavzatiami, aby sme sa nemuseli spoliehať na umravňovanie silovými partnermi zo zahraničia, ktorí tiež majú problémy s mravnosťou.
P.S. Aby nedošlo k omylu, mariáš je z francúzskeho „mariage" - manželstvo, sobáš. Mariáš tiež znamená peknú kartovú hru, pokiaľ sa hrá čestne.
