ako za posledné tri desaťročia, berúc pritom do úvahy prinajmenšom posledných sto, či stopäťdesiat tisíc rokov, odkedy tu zanechal po sebe stopu náš najstarší známy predchodca-neandertálec v Gánoviciach pri Poprade. Treba si to vážiť, chrániť a to znamená aj zamyslieť sa, z čoho to vyplýva, a potom to posilňovať. Reč je o našom členstve v západoeurópskych a severoatlantických štruktúrach. Zmluva s USA je tiež o posilňovaní už spomenutej pohody a žičlivosti. Treba ju, samozrejme, čo najdôkladnejšie prediskutovať, aby práva a povinnosti strán z nej vyplývajúce boli jasné a aby pri jej implementácii vznikalo čo najmenej nedorozumení. Nech sa horúcim hlavám slovenskej politickej scény nedostáva príležitosť na to, aby sa na jej prípadných nedostatkoch zviditeľňovali.
Američania a NATO nemajú dôvod ani záujem budovať u nás základne, a ak by sa aj vytvorila bezpečnostná situácia, že by ich základne vo Východnej Európe boli potrebné, dajú ich tam, kde je to najbližšie k momentálne najväčšej hrozbe, teda do Poľska a pobaltských republík, ktoré o ich vojenskú prítomnosť priam prosia.
Zmluvné vzťahy so zahraničím, čo sme si budovali za posledné tri desaťročia, slúžia okrem iného aj na zamedzenie nájazdov armád zo zahraničia bez toho, aby sa pýtali, či ich tu chceme, alebo nie. Zažili sme ich v roku 1968, po vypuknutí SNP v roku 1944, po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži z rokov 1938-1939, a tak by sme mohli pokračovať do veľmi vzdialenej minulosti. Nemám sklenenú guľu, ale čosi mi napovedá, že zo strany USA nám to nehrozí.
Hlavne všetci prispievajme svojim včelím úsilím k tomu, aby sa neopakovali situácie, keď sa k nám nahrnuli cudzie armády. Ináč, ako vždy doteraz, prídu bez toho, aby si pýtali naše povolenie.
