Pritom vláda sa tvári, ako keby to bolo jej politické rozhodnutie. Ekonomické pozadie tejto snahy sa v jej vyjadreniach ignoruje.
S hrubým domácim produktom na hlavu obyvateľstva sme kdesi blízko konca štátov Európskej únie. To je koláč, ktorý môžeme rozdeľovať. Veľmi dôležitý prvok správneho hospodárenia. Problém s argumentáciou vlády spočíva v tom, že sa zaoberá hlavne rozdeľovaním koláča a akoby zabúdala, že sa treba snažiť aj o jeho zväčšovanie. S takmer stagnujúcou ekonomikou a infláciou vyššou ako ekonomický rast, sa koláč zmenšuje a niekomu trošku pridať možno iba tak, že sa druhému veľa zoberie. To je recept na zvyšovanie nevraživosti, ktorej už teraz máme preveľa. Treba čo najskôr prísť s opatreniami, čo ekonomiku rozbehnú a koláč na rozdávanie zväčšia. Treba si sadnúť za stôl, spoločne vláda, odbory i predstavitelia podnikateľov, ale počúvať treba trochu viac podnikateľov. Prestať sa na nich dívať ako na škodnú, ktorú treba, keď už nie zničiť, tak aspoň poriadne držať na uzde. Oni sú tie ťažné kone, ktoré ťahajú ekonomiku vpred. Najlepšie poznajú okolnosti, čo ich, a teda i ekonomický rast brzdia. Zároveň si treba prestať nahovárať, že zvyšovanie platu je politické rozhodnutie. Rozbehnutá ekonomika automaticky zvyšuje príjmy. Najlepšia cesta k tomu, aby sa vlci nasýtili, capi zostali celí, a aj my, ostatní, by sme si prišli na svoje. Bez toho reči politikov o zvyšovaní minimálnej mzdy sú možno ľúbivé pre určitú skupinu voličov, ale v skutočnosti iba mlátenie prázdnej slamy. Chudera slama.
