Možno niektorí z československých legionárov aj dostali trafiku, ale sotva všetci, lebo veď legionárov bolo vyše sto tisíc a toľko trafík pochybujem, že by sme kedy v Československu mali. Okrem toho boli tu aj takí, čo o trafiku nestáli, lebo ich ambície boli kdesi úplne inde, napríklad Janko Jesenský, ktorý sa rozhodol, ak sa dobre pamätám, pre politiku, Jozef Gregor Tajovský, ktorý hodne pôsobil v bankovníctve (uvádzam práve ich, lebo som ich mal ako maturitnú otázku) a za Čechov ma napadol ďalší spisovateľ, Jaroslav Hašek, ktorý skončil ako výrazná osobnosť svetovej protivojnovej literatúry.
Teraz, po vyše dvoch desaťročiach, si môžem azda z nadhľadu zrekapitulovať, čo priniesla „Nežná" mne.
Nuž predovšetkým hrejivý pocit, že na krku necítim horúci, sírou napáchnutý dych mládencov od ŠtB. Aj keď toto je téma pre mňa najpodstatnejšia, tentoraz sa o nej nebudem rozširovať. Kto chce vedieť viac, nech si pozrie môj seriál blogov.sme o Nepriateľskej osobe, postoj, ktorý som s puntičkárskou dôslednosťou udržiaval celé roky reálsocializmu a ponechal si ho až dodnes.
Ponovembrovým lákaním do politiky som hravo ohrdol, lebo politika nikdy nebola mojou ambíciou. Boli tu aj iné lákadlá, doma i v zahraničí, lenže mňa priťahovala predovšetkým predstava o slobodnom povolaní, živnosť, ak sa mám vyjadriť prízemnejšie a zrozumiteľnejšie, teda tá príslovečná „trafika", aj keď pre mňa znamenala trošku inú náplň.
Aj živnosť či trafika je dôstojné živobytie a stojí za to si ju dávať do politických cieľov. Veľa mám čo vytýkať československým komunistom, ale v tejto súvislosti im vytýkam nepeknú robotu naviac, ktorú ani nemuseli odviesť. To že sme sa po 2. svetovej vojne dostali do sovietskeho mocenského vplyvu, bolo dané vyššou mocou, na tom sa naši komunisti len priživovali. Zato aj v rámci sovietskeho impéria tu boli určité možnosti: napríklad zatiaľ čo v Maďarsku a Poľsku drobné podnikanie povolili, pre československých komunistov sme my živnostníci boli reakčné živly. Keby boli naše pomery v tomto ohľade trochu liberálnejšie, vlastne už pred „Nežnou" by som si každodenný život zariadil ako teraz, a ponovembrové zmeny by som zobral na vedomie so zadosťučinením, bez toho, aby som si nimi nechal ovplyvňovať svoj každodenný život.
Ešte jedna vec súvisiaca s povolením živností či trafík, mi priniesla podstatnú zmenu do života. Ako vegetarián už nemám problémy zháňať základné potraviny, čo sa prejavilo vlastne hneď koncom zimy a na jar po Novembri 1989, teda v mesiacoch, keď počas celých desaťročí socialistického plánovaného hospodárstva, police zelovocov boli prázdne, lebo stará zelenina už nebola a nová ešte nie. Aj túto nepriaznivú situáciu dokázal ihneď podstatne zmeniť voľný trh, teda my živnostníci.
Takže aj pre mňa sa ideály revolúcie v každodennom živote scvrkli na "trafiku", teda, lapidárne povedané, na peniaze a brucho, avšak vôbec mi to nevadí. Tuším mám to od Mahatmu Gandhiho, že každý z nás môžeme urobiť len veľmi máličko k tomu, aby bol svet lepší. Je dôležité, aby sme to urobili. Ja som si po „Nežnej" našiel svoju parketu pre zlepšovanie sveta v živnosti či trafike. No a čo!
