Štát zlyháva napriek veľkým prostriedkom, ktoré z daní nás ostatných do riešenia problému leje.
Štát ani nemôže vec vyriešiť, lebo ponúka paušálne riešenia pre jednotlivcov, pričom každý z nich má iný pohľad na svet a svoju existenciu v ňom. Najviac pomôžu (aj keď nevyriešia) mimovládne organizácie nadšencov, čo majú k nim geograficky i založením najbližšie, najlepšie na obecnej či farskej úrovni, ochotných chodiť medzi nich, učiť ich písmenká, základné hygienické návyky a možno aj nejaké zručnosti, s ktorými by sa na trhu práce dokázali uplatniť. Školy by tiež vedeli pomôcť, napríklad zadávaním ročníkových prác na túto tému spracovanou priamo v teréne. Dobrovoľníci sa nájdu, čo nielen hovoria o problémoch, ale sú ochotní sa s nimi aj popasovať. Nevyrieši sa tým všetkých 100 tisíc plus dotknutých, ale aj jeden, komu sa podarí uniknúť z ponižujúceho postavenia parazitujúceho občana, a začarovaného kruhu chudoby, je výhra.
Tiež by pomohlo zrušiť minimálnu mzdu. Možno by sa našiel zamestnávateľ, čo by aj týmto ľuďom vedel ponúknuť pravidelnú prácu, aby si posilnili občianske sebavedomie a stali sa vzorom pre svoje okolie, ale opäť, jedná sa o ľudí, čo často nevedia poriadne čítať a písať a očakávať od nich, že zamestnávateľovi prinesú dostatočný úžitok na zaplatenie minimálnej mzdy, odvodov, zabezpečenie potrebného pracovného vybavenia, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zaučenie, plus množstvo ďalších podmienok a nariadení, to je pri teraz nastavenej minimálnej mzde priveľa.
A potom sú tu sociálne dávky, ktoré, ako samotná vláda uznáva, sú demotivujúce. Počúvame od vládnych predstaviteľov, že treba zvýšiť minimálnu mzdu, aby sa ľuďom nevyplatilo nepracovať. Skôr zrušiť minimálnu mzdu a sociálne dávky dávať formou jedla a šatstva. To sa dá za veľmi lacný peniaz, a dokážu to aj mimovládne organizácie, mimo rámca drahej a ťažkopádnej štátnej administratívy. Nevyplácať žiadne peniaze, lebo aj tak skončia z veľkej časti v alkohole, cigaretách (čím sa vzhľadom na vysokú spotrebnú daň z časti vrátia do štátneho rozpočtu), v tom lepšom, ale nie optimálnom prípade v cukrovinkách, (vidím, čo si dávajú v samoobsluhe do vozíkov príjemcovia dávok), ale aj na drogách, a tie peniaze skončia vo vreckách dílerov (to už nevidím, hoci bežne sa o tom hovorí).
Dlhé desaťročia sme mali socialisticky orientované vlády, čo si dávali za cieľ starať sa o občana od kolísky až po hrob. Čo potrebujeme predovšetkým je demokracia, a to znamená postupné prenášanie na občana zodpovednosť za vlastný život a prostredie, v ktorom pôsobí. Aby sa občan zbavil predstáv, že štát sa o neho postará, a štát prenechal svoje prebujnené kompetencie na občana.
