Vecná otázka, vhodná do druhej polovice júla, lebo sa týkala toho, čo platím začiatkom každého mesiaca a od augusta v novej sume vypočítanej podľa daňového priznania podaného v marci.
„Joooj my to ešte nemáme vypočítané. Zavolajte tak koncom mesiaca. Potom to už azda bude,“ ozval sa ospravedlňujúci hlas pracovníčky, pravdepodobne na konci či mimo rozhodovacieho reťazca. Hnevať sa na ňu nemá význam, a bolo by to aj neférové.
„Viete, sú prázdniny, je dovolenková sezóna a ja potrebujem dať trvalý príkaz banke už teraz. Koncom mesiaca budem v zahraničí. Môžete mi dať vašu internetovú adresu, aby som sa mohol na vás obrátiť tak?“
Skôr mi ide o to, aby som mal nejaký, hoci aj elektronický doklad o tom, že som sa o výšku odvodov zaujímal. Aj keď viem, že mi to bude na figu.
„Ale my vám nebudeme môcť odpovedať, lebo nie ste jediní...“
„Aj tak si prosím vašu internetovú adresu."
Nadiktovala.
Nakoniec asi zase len zavolám za týždeň, možno desať dní. Majú počítače, drahé programy, poznajú moju internetovú adresu. Už dávno som mal mať od nich vyjadrenie. Nevedia sa zorganizovať a potom svoje frustrácie z vlastnej liknavosti si vylievajú na tých, čo ich platia a umožňujú prežívať. A nedaj Bože, aby som bol pri platbách liknavý ja. To by sa mi veľmi rezko zrátalo. Prežívam hospodársku depresiu aj v mojej živnosti, minulý rok som zarobil menej, ale nebudem sa diviť, ak mi vyrátajú vyšší odvod. U zdravotného poistenia sa mi to už stalo. Pritom ako PRDOCH, teda stále PRacujúci DÔCHodca, nemám z platieb žiadne extra výhody ani v zdravotnej opatere, a ani na dôchodku si už ďalšími odvodmi neprilepším. Za komunistov by som za každý rok odpracovaný naviac dostal sedem percent pridané na dôchodku. V Británii je to údajne dokonca desať percent, a podobne v mnohých iných štátoch sveta. U nás je to,... radšej pravdu cudne zakamuflujem troma bodkami.
Tešil som sa z nežnej revolúcie, ale niektoré staré dobré komunistické praktiky, potvrdené aj kapitalistickým zahraničím, mohli zostať.
Uvažoval som chvíľu, či to dať na blog. Nechať to len tak, aby som zbytočne nepriťahoval pozornosť, a riadiť sa starým cisársko-kráľovským ‚Maul halten und weiter schreiten,‘ teda ‚držať hubu a krok,‘ sa mi nechce. Krok musím držať, keď chcem, v duchu Písma svätého, dať cisárovi, čo mu patrí, hubu už azda nie.
