"Musíme zvyšovať minimálnu mzdu, aby sa nevyplatilo nepracovať tým, čo sa spoliehajú len na sociálne dávky."
Z neustáleho opakovania tejto mantry mám dojem, že socialisti sami neveria svojim argumentom, a potrebujú sa v nich uistiť. Ako keby verili, že stokrát zopakovaný nezmysel sa stane vierohodným.
Ako komu.
Divný argument v štáte, ktorý si zakladá na kresťanských tradíciách a dokonca ich zakotvil aj vo svojej ústave. Pripomínam druhý list apoštola Pavla Solúnčanom.
„Veď aj keď sme boli u Vás, prikazovali sme Vám toto. Kto nechce pracovať, nech ani neje. Lebo počúvame, že medzi Vami niektorí žijú neporiadne, nič nerobia, iba sa zháňajú za zbytočnosťami. Takýmto prikazujeme a vyzývame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb.“
Samozrejme, že som za rast produktivity práce, a s tým súvisiaci rast miezd i životnej úrovne. Máme nedostatok pracovných síl, a zamestnávatelia ich musia verbovať v cudzine. Vláda sa zmôže iba na zvyšovanie minimálnej mzdy, aby uprosila našincov, čo nechcú pracovať, aby sa už konečne ráčili spamätať. Čo takto skúsiť znižovať a rušiť sociálne dávky, ako nás k tomu nabáda list bratom a sestrám solúnskym? Apoštol Pavol priamo polemizuje s názorom predsedu vlády vyjadreným dnes a veľakrát predtým. Stojím na strane apoštola Pavla. Pokrivené podnety prinášané sociálnou demokraciou potvrdzujú, že, slovami Hamleta, je tu niečo dánskeho v tomto štáte slovenskom.
