pravdepodobne aj hebrejčinu, ako jediné jazyky hodné vzdelancov ich doby, lebo v nich bol nápis nad ukrižovaným Kristom. Popri tom si dali námahu naučiť sa reč našich predkov a zrejme na absolútnej úrovni, keď dokázali do nej prekladať Písmo sväté a písať umelecky veľmi pôsobivé texty, ako Proglas. Ťažko to brať ako náhodu, lebo zvládnuť jazyk na takej úrovni, si vyžaduje úžasnú investíciu času, energie, a bez vnútorného nadšenia to nejde. Môžeme si z toho vyvodzovať rozmanité závery, aj konšpiračné teórie, hlavne keď národnosti v dnešnom zmysle slova sa začali objavovať pod vplyvom Francúzskej revolúcie takmer tisíc rokov po skončení ich misie u nás, ale miesto si títo vzdelanci, viero- a mierozvestovia v slovenskom panteóne zasluhujú.
Mal to byť môj príspevok do internetových novín o tom, či bratia Cyril a Metod sa majú ocitnúť v kategórii najväčších Slovákov a či vôbec možno ich označovať za Slovákov. Nakoniec mi tvrdohlavý internet môj príspevok neprijal a tak ho zverejňujem takto. Aj tak mám výhrady voči akcii o najväčšom Slovákovi všetkých čias organizovanej Slovenským rozhlasom. Do finále sa nedostala ani jedna Slovenka a ja o jednej viem, že si prvé miesto suverénne zasluhuje. Moja mama.
