-----Original Message-----
From: 0lovelycharm0@gmail.com <0lovelycharm0@gmail.com>
Sent: Wednesday, May 20, 2020 5:01 PM
To: undisclosed-recipients:
Subject: [SPAM]
Ahoj, naozaj sa s tebou chcem stretnúť. Myslím, že to dokážete.
Páči sa mi to. Hľadám seriózneho muža pre vzťah. Ak je to pre vás zaujímavé. Dúfam, že vás zaujíma, spoznať ma.
Hi, I really want to meet you. I think you can me like it. I am looking for a serious man for a relationship. If this is for you interesting, then I will be glad to meet you. I hope you will be interested get to know me.
Kladiem ich na úroveň oznamov o veľkom dedičstve, výhre, prípadne podiele na nejakej transakcii. Napríklad mi volal akýsi mladý mužský hlas sľubujúci veľký podiel na zisku, len žiadal vopred krytie administratívneho poplatku. Nebola to veľká suma, ale po nej by nasledovala požiadavka za poplatok notára na odblokovanie účtu v banke, a tak by sa to gradovalo, lebo organizátori akcie, alebo nejaký mladík, čo si takto vypĺňa čas kdesi v Hongkongu počítajú, že ktorýsi z vyhliadnutých príjemcov bude hráčsky maniak dúfajúci vo výhru za počiatočné vklady. Kolegyňa naletela na výhodný preklad beletrie z francúzštiny do slovenčiny ktorejsi africkej národnej literatúry. Zaplatila preddavok štyristo eur za prevod honorára z akéhosi účtu na iný. Nerozumel som tomu, ale kolegyňa to zdôvodnila hneď. „Oni sú v podobnej situácii ako my za socíku. Tiež si nemohol posielať peniaze do zahraničia,“ a žiadne dohováranie jej hrdosť neprijala. O prevodoch peňazí do zahraničia za totality, nie za jej socíku, čo-to viem, lebo moja práca na dovoznom oddelení sa tejto problematiky týkala, a jej predstavu som bral ako uletenú. V momente, ako peniaze od nej odišli, sa záujemcovia s lukratívnou ponukou na preklad národnej literatúry afrického štátu rozplynuli v klaude. „Radšej sa o tom nebavme,“ odbavila ma rázne, keď som sa neskôr na preklad opatrne pýtal.
S mládencom, čo ma zavolal možno z druhej polovice zemegule, som chvíľu vyjednával. Hovoril bezchybnou angličtinou, aj keď s prízvukom, ktorým som ho umiestnil kdesi do Východnej Ázie, Hongkongu. Mal som čas, cítil som sa uvoľnene a príležitosť na konverzáciu v angličtine som privítal.
„Zaplať ten poplatok za mňa a po prevode peňazí ti prevediem dvadsať percent na účet, ktorý si sám určíš,“ hovorím mu.
„Nie, to tak nejde, najprv my musíme dostať peniaze od vás. Bez toho celá transakcia je zablokovaná,“ znel nástojčivý hlas.
„Tak ju odblokuj. Zaplať poplatok. Je to malá suma. Určite si to môžeš dovoliť. Ja ti potom dám mnohonásobok tej sumy. Ak si dobrý obchodník, tak to musíš uznať.“
„Keď zaplatíte, budeme to brať, že ste dôveryhodný partner.“
„Ja ťa budem brať za dôveryhodného partnera, keď moju ponuku prijmeš. Len tak zavolať niekoho a pýtať peniaze... Čo si, bezdomovec?“
Bol som ochotný s ním jednať, kým ho rozhovor nezunuje. Aj sa stalo. Klaplo to na jeho strane. Ja jeho peniaze nepotrebujem. Mne stačí, čo si zarobím ako živnostník. On nech skúša šťastie niekde inde. Trebárs u kolegyni. Len to mal predtým, ako získala skúsenosť s prekladom národnej literatúry ktoréhosi afrického štátu. Teraz by už sotva naletela.
A tak uvažujem, čo by som povedal, keby tá ponuka od lovelycharm prišla cez messenger, nie mejl. Asi by som sa bavil s dievčinou, lebo predpokladám, že sa jedná o dobrodružstva, peňazí a možno aj výdaja chtivú slečnu s výraznými vnadami. Pokiaľ by jej angličtina bola na slušnej úrovni, bral by som to ako nezáväzný rozhovor na vyplnenie času. Po slovensky by ma sotva oslovila. Ten slovenský preklad má cez google translate. Že mejl šiel ďalším skrytým príjemcom /undisclosed recipients/, ho tiež degraduje.
Najnovšie podobné mejly odosielajú výlučne na moju adresu s riadnym osobným oslovením, aby vyzneli ústretovejšie. Lovelycharm svoju PR komunikáciu ešte tak ďaleko nedotiahol.
