... Sledovaním objekta boli získané poznatky, že tento často navštevuje kostoly v Košiciach a tiež aj vedeckú knižnicu, kde číta denník PRAVDA a sleduje inzeráty. Táto jeho činnosť doposiaľ nebola objasnená...
... Doterajším rozpracovaním objekta boli získané poznatky, že sa jedná o osobu vzdelanú a skúsenú, no dosť neprístupnú. Zaujímavé sa javí, že objekt prehlásil pri vyťažení, po návrate zo zahraničia, že je bez vieruvyznania a pritom navštevuje kostoly a z toho dôvodu aj v tomto smere je mu potrebné venovať pozornosť...
A náčelník I. odboru Správy ŠtB ešte rukou vpísal k plánu nasledovnú poznámku:
Plán je veľmi okrajový, nejde do hĺbky ... Treba preto brať do úvahy, že Vrátny Štefan
- je u nás už niekoľko rokov,
- že pri sledovaní navštevoval kostoly...
Príklad toho, čo k tomu majú dodať agenti a dôverníci dobrovoľne spolupracujúci so štátnou bezpečnosťou, ktorí sa okolo mňa motali:
... Prameň na stretnutí uviedol, že s VRÁTNYM boli tohto roku na dvoch turistických akciách. Jednalo sa o turistické akcie, ktoré boli uskutočnené na lyžiach do blízkosti Košíc /Malá Idka, Jahodná a pod./. Na tejto akcii prameň u VRÁTNEHO nezistil žiadne styky, okrem stykov s účastníkmi akcie. Druhá akcia, ktorej sa prameň a VRÁTNY zúčastnil, bola návšteva pamiatok na Spiši. Pri tejto akcii VRÁTNY fotografoval maľby z 13. storočia v rano-gotickom kostolíku v dedine Žehra a obrazy a pamiatky v katolíckom kostole v Spišských Vlachoch. Počas celej akcie VRÁTNY neprišiel do styku so žiadnymi osobami, ktoré by neboli účastníkmi akcie...
Poznatok možno považovať za pravdivý.
Otázka vierovyznania bola pre eštebákov superdôležitá, súdiac podľa toho, koľko pozornosti jej venovali. Začalo to vlastne už na hraniciach pri mojom návrate do socialistickej vlasti po vyše ôsmych rokoch. Tam ma teda slávobránami ani dychovkou nevítali. Užil som si jedovatých rečí na tému „Co tady hledáte, my vás tady nepotřebujem,“ kapitán, ktorý si ma vyzdvihol z vlaku, spomínal „otevřenou náruč socialistické vlasti“, ktorá mi v jeho podaní pripadala skôr ako otvorená náruč chobotnice a svoju baráž nezabudol dopĺňať neustálym „Ježiš, Maria, Ježiš, Maria“.
Potom zrazu zvážnel, zhlboka sa nadýchol, akoby chcel vytvoriť takmer kostolnú atmosféru a opýtal sa ma: „Věříte v boha?“
Fakt som nevedel, prečo taký zvrat, na také reči som nebol zvyknutý, a tak som sa ho opýtal, čo má vlastne na mysli. A tu mi spustil, teraz už znovu podráždene, prednášku, ktorú si staršia generácia Čechov a Slovákov, ktorí zažili základnú vojenskú službu, pamätá ešte z PŠM, teda Politického školenia mužstva. Samozrejme, že som sa od takých rečí dištancoval a on to tak nejako zaznamenal v mojom spise.
Podobne pri vyťažovaní v Košiciach, prišiel moment, keď nadstrážmajster eštébé, ktorý ma rozpracovával, zmenil ostrý tón, významne zmĺkol a akoby v kostolnej atmosfére sa ma opýtal “Veríte v boha?“
Hneď som si spomenul na skúsenosť z hraníc a uvedomil som si, že sa jedná o súčasť taktiky, ktorou boli indoktrinovaní všetci vyšetrovatelia rezortu socialistického Ministerstva vnútra od Čiernej nad Tisou po Aš. Zase som zareagoval ako na hraniciach, zase sa mi ušlo vysvetlenie ako na hraniciach v duchu toho, čo sme počúvali na Politickom školení mužstva počas vojenčiny a zase som sa od takýchto rečí dištancoval. Môj spis sa k tomuto momentu veľakrát vracia.
Áno, kostoly rád navštevujem a videl som ich v rôznych štátoch na stovky. A nielen kostoly, ale aj chrámy iných náboženstiev, budhistické, šintoistické, hinduistické, mešity, synagógy. Som proste zaťažený na kultúrne pamiatky, kostoly a chrámy obzvlášť a okrem toho som tak trochu aj nábožensky založený. Zdôrazňujem „tak trochu,“ nech si to každý vysvetlí po svojom. Na duchovné naplnenie tejto potreby by mi však postačila aj nekonečná obloha nad hlavou, či stromoradie lesného chodníka alebo trebárs jeden dedinský kostolík, podobne, ako nejakej starej babke, ktorá sa za chotár svojej obce veľmi nedostáva. Eštebákov však do toho nič nie je. Ani nikoho iného. Je to moja vec. A na eštebácky pojem vierovyznania sa môžem vytoto. Ja sa prísne riadim druhým prikázaním z Desatora a na túto tému sa nebavím. Ani s eštebákmi, ani s nikým iným.
Ešte niekoľko výpisov zo záznamov v mojom spise na túto tému. Viackrát sa doslovne opakujú, alebo je v nich trochu pozmenený slovosled, prípadne sú pozmenené súvislosti.
... V závere rozhovoru prameň uviedol, že VRÁTNY pri svojich turistických cestách navštevuje rôzne kultúrne pamiatky a kostoly, pričom sa pred prameňom vyjadril, že veľmi zbožňuje orientálnu kultúru.(Orientálnu kultúru si vážim, ale slovo „zbožňujem“ som sotva použil. Nepatrí do môjho slovníka pri vyjadrovaní vlastných pocitov a keď aj, tak potom by v tom muselo byť kusisko irónie, ale v úplne inom kontexte.)
... Sledovaním objekta boli získané poznatky, že tento často navštevuje kostoly v Košiciach a tiež aj vedeckú knižnicu, kde číta denník PRAVDA a sleduje inzeráty. Táto jeho činnosť doposiaľ nebola objasnená. V novembri 1979 bol zaznamenaný styk VRÁTNEHO pracovníkmi 4. Správy ZNB Praha a to v kostole Sv. Mikuláša v Prahe s istým xxx z Brna. Doposiaľ sa tejto styk nejavil ako zaujímavý vzhľadom k prevedenej previerke xxx. (Pozri http://vratny.blog.sme.sk/c/221453/Nepriatelska-osoba-9-Vylet-do-Prahy-dovolenka-na-Sumave.html)
... Na Muráni bol aj prameň s objektom a zistil, že objekt nad dedinou Lubeník začal fotografovať Magnezitové závody, čo prameňa trošku prekvapilo, nakoľko objekt stále fotografuje len kostoly a prírodu. Potom celá skupina turistov sa šla vykúpať okrem objekta, ktorý odišiel asi na jednu hodinu do dediny Rejdová. Prečo tam šiel prameňovi nie je známe.
Do tejto kategórie azda patrí aj nasledovný záznam:
... Prameň k objektovi uviedol, že je to divný človek, ktorý určite niečo podchytil z náboženstva budhizmu /Nepál/. Pestuje rekreačnú jogu a nekonzumuje žiadne mäsové výrobky, je vegetariánom...
Vyzerá to tak, že eštebáci svojich donášačov úkolovali, aby si ma všímali aj vo vzťahu ku kostolom a k vyjadrovaniu sa v náboženských otázkach a toto je výsledok. Čo k tomu dodať? Celý spis je plný smiešnych pletiek, aj keď sú označované ako „TAJNÉ“ a „PRÍSNE TAJNÉ“. O veľmi klebetných ľuďoch sa hovorí, že sú ako kofy na trhu. Vyšším stupňom od nich sú potom eštebáci.
A či som zatrpknutý voči kolegom a známym, ktorí svoje pozorovania o mne ďalej podávali štátnej bezpečnosti vo forme rôznych záznamov? Vlastne väčšinu záznamov vnímam ako neutrálne, voči mne skôr pozitívne ladené, a nevšimol som si ani jeden, ktorý by mi mal vyložene škodiť, takže tu ide skôr o to, či sa oni vyrovnali s tým, že si vo funkcii prameňov chodievali posedieť s eštebákmi a referovať o mne pri večeri hradenej z peňazí daňových poplatníkov. Daktorí sa nedokázali vyrovnať, neviem, či so mnou alebo sami so sebou, lebo sa mi pri náhodných stretnutiach dodnes vyhýbajú. Mne nevadia. Ja by som si s nimi aj posedel. Za vlastné.
