Prameň podľa nášho zamerania ... využil styk s xxx, susedou bývajúcou v bloku, kde býva aj objekt. Pri rozhovore zistil, že VRÁTNY býva v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je vážne nemocná a je stále v domácnosti. Okrem toho v byte býva aj jedna sestra objekta, ktorá je slobodná. Iné poznatky zatiaľ sa prameňovi nepodarilo zistiť...
Prameň bol zameraný, aby naďalej hľadal možnosť zoznámenia sa s objektom a zároveň si ho vizuálne všímal, ktoré osoby na byt objekta dochádzajú, resp. s ktorými osobami objekt udržuje styky...
„Prameň" bol agentom ŠtB, „objekt" som ja a uvedené informácie boli označené ako PRÍSNE TAJNÉ. S týmto „prameňom" súvisí aj nasledovná prípadová štúdia z môjho spisu, nepochybujem, že hodná samostatnej kapitoly do Švandrlíkových Čiernych barónov. Najprv niekoľko slov na úvod.
Býval som v trojizbovom družstevnom byte na druhom poschodí spolu s matkou a sestrou. Čo čert nechcel, nech už ním bol ktokoľvek, v byte nad nami povolilo v noci vodovodné potrubie, voda tiekla dole stenami nášho bytu a zhromažďovala sa vo veľkých kalužiach na linóleu kúpelne, kuchyne, predizby a na parketách v obývačke. Bolo to niekedy okolo polnoci a už sme počuli vzrušené rozhovory na chodbe, lebo podobne boli postihnutí aj susedia vedľa nás i pod nami. Byt, v ktorom potrubie zlyhalo, bol prázdny a zavolali sme verejnú bezpečnosť, ako sa vtedy nazývala polícia, aby do bytu vnikla a vodu odstavila. Stalo sa a každý sme sa rozišli do vlastných bytov, aby sme riešili skazu spôsobenú natečenou vodou. Spis ŠtB referuje prípad takto:
„Prameň uvádza, že pred niekoľkými týždňami sa dostal do styku s VRÁTNYM Štefanom - navrátilcom z KZ (kapitalistického zahraničia). K styku došlo za okolnosti, že v bytovke v dôsledku neuzavretia vodného potrubia s teplou vodou montérmi bytového podniku v byte nebohého xxx došlo k vytopeniu bytu uvádzaného VRÁTNEHO. Prameň v záujme nadviazania kontaktu s menovaným v nočných hodinách v dobe asi od 01.00 hod. do 03.00 hod. pomáhal VRÁTNEMU odstraňovať vodu z jeho bytu. Pritom sa predstavili, ovšem od tejto doby sa VRÁTNY tak k prameňovi chová, ako by ho vôbec nepoznal, prakticky mu ani na pozdrav neodpovedá. Preto prameň nemá možnosť získavania poznatkov k jeho osobe..."
Teraz môj komentár.
Umrel sused, nech mu je zem ľahká, to sa stáva, a náhodou to bol sused bývajúci priamo nad nami. Nemyslím, že by v jeho smrti mali prsty eštebáci (vtedy sa už nevenovali fyzickej likvidácii socializmu nepriateľsky naladených osôb, ak by ním sused bol) a samozrejme ani ja, aj keď som mal byť zákerným anglickým špiónom schopným hocičoho. A náhodou práve u tohto suseda povolilo tesnenie na vodovodnom potrubí, keď bol byt náhodou prázdny. Aj to sa stáva. Zavolali sme verejnú bezpečnosť, aby do bytu vnikla a vodu odstavila. Prišli takmer okamžite, ako keby stáli pri vchode do bloku. Ale dajme tomu, že to bola náhoda alebo že si riadne plnili svoje zákonné povinnosti a riadili sa pritom morálnym kódexom budovateľov socializmu. Preto tá pohotovosť. A náhodou bol medzi nimi aj jeden, čo sa rozumel klampiarskym prácam a vodu odstavil. Aj túto náhodu som ochotný uznať, lebo ak sa jednalo iba o pootočenie kohútikom, to dokážem aj ja. Lenže už nemohla byť náhoda, že bol pritom aj udatný kontrarozviedčík, ktorý nám medzi 01.00 a 03.00 hod. po polnoci pomáhal vechťom utierať vodu. A ešte považoval za potrebné prispieť o tom záznamom do môjho spisu a tým posilniť tábor mieru a socializmu proti zákernostiam svetovej reakcie. To ale zároveň vnáša pochybnosti do celého predchádzajúceho reťazca náhod. Je tomu už dávno, ale marí sa mi, že mu k úspešnosti akcie pri utieraní parkiet pomohlo moje mýlne presvedčenie, že sa jedná o známeho mojej sestry. Ako vedúca knižnice ich mala požehnane. Moja sestra si zase myslela, že sa s ním kamarátim ja. A tuším bol lepšie uspôsobený na nočné smeny. My ostatní, sme boli v kritickú neskorú nočnú, či skorú rannú hodinu ešte grogy. Viac som sa k veci z môjho spisu nedozvedel. Hlavne, že aj táto časť môjho spisu má v hlavičke poznámku PRÍSNE TAJNÉ. A pritom sa eštebáci divili, že som sa s nimi nechcel púšťať do rozhovorov!!!
Zato na túto príhodu som hrdý. Keď Švandrlík písal o čiernych barónoch, nenapadlo ho, že by major Terazky mohol robiť rajóny MUKLom. Mňa to tiež nenapadlo, ale zato sa mi to podarilo. Udatný kontrarozviedčík nám v byte, kvôli mojej takmer čiernobarónskej maličkosti, utieral parkety. To sa cení, aj keď som jeho osobou i motiváciou nakoniec pohrdol.
Eštebáci boli teda pripravení sledovať ma vo dne v noci. Lenže tí, ktorí boli nasadzovaní na nočnú službu, si mohli kľudne hrať piškvorky. Opísaná príhoda, zdôrazňujem príhoda, nie náhoda, s vodovodným potrubím bola azda jediné vzrúšo, ktoré si pri mne v noci užili. Z ich hľadiska vediem nudný nočný život, lebo mám svoju postieľku nadovšetko rád, pravidelne sa do nej pár hodín pred polnocou utiekam a tento môj zvyk im nedával príležitosť zasahovať aj v noci.
Udatný kontrarozviedčík, ktorý mi pomáhal utierať parkety, býval v tom istom bloku ako ja, len o vchod-dva ďalej. Považoval si za vlasteneckú i profesionálnu povinnosť, aby si ma všímal tak, ako bol agentúrno-operatívnymi opatreniami úkolovaný. Začas sa motal okolo mňa v snahe zblížiť sa so mnou, hlavne v knižnici, kde pracovala moja matka a sestra a kde som sa takmer každý deň po práci zastavil porozprávať sa, prečítať si noviny alebo polistovať v knihách. Z jeho správania som získal dojem, ako keby si overoval, či nie som náhodou homosexuál. Ťažko mi teraz, po vyše tridsiatich rokoch, opísať podrobnosti, to už by som musel zabiehať do beletrie, ale ten pocit tam bol. Zachoval som sa ako správny chlap. Nepripustil som si ho k telu. Zdá sa, že kontrarozviedka vtedy usmerňovala svojich dôverníkov a agentov, aby zisťovali, ako je to so mnou aj vo vzťahu k ženskej spoločnosti. Dokonca sa okolo mňa motala jedna dievčina, bola pekná, aj milá, len medzi nás padla bariéra, keď sa mi pochválila, že dostala výjazdnú doložku a devízový prísľub na súkromnú turistickú cestu do Británie. To sa vtedy len tak nedostávalo. (Výjazdná doložka v pase umožňovala občanovi dostať sa cez ostnatý drôt, ktorý sme mali na západných štátnych hraniciach a devízový prísľub znamenal malý prídel v cudzej mene na pobyt v zahraničí, lebo koruna vtedy nebola prevoditeľná na meny kapitalistických štátov a ako v mnohom inom, aj v cudzích menách bolo naše socialistické zriadenie notoricky vychradnuté.) Zdalo sa mi (ba či si namýšľam?), že dievčina bola ku mne úkolovaná a povolenie vycestovať do kapitalistickej cudziny mohla byť odmenou za prácu, ktorú mala odviesť v súvislosti so mnou. Pri nej som sa nezachoval ako správny chlap: tiež som si ju nepripustil k telu. Nakoniec sa mi ušla takáto poznámka, prísne tajná, akože ináč, do spisu: „Všeobecne je o ňom názor, že je to človek bez akýchkoľvek záujmov. Nevyhľadáva priateľov, ani ženskú spoločnosť...."
A tak teraz po desaťročiach, nič nepremlčujem, nič nezamlčujem a s vedomím zákonných dôsledkov krivej výpovede slávnostne prehlasujem, že nie som ani homosexuál, ani panic. To druhé by ostatne v mojom veku už nebola čnosť, ale skôr diagnóza.
Ešte jedno agentúrno-operatívne opatrenie:
Ku kontrole činnosti objekta v mieste bydliska využívať xxx (2. oddelenie II. Odboru tunajšej S-ŠtB), ktorý býva v susedstve objekta. Zamerať sa hlavne ako objekt trávi svoj voľný čas, jeho záujmy. Taktiež jeho prípadné vzdiaľovanie sa, chovanie a prejavovanie v mieste bydliska a hlavne či nie je niekým navštevovaný.
Termín: stály
Toho súdruha kontrarozviedčíka som stretol po nežnej revolúcii. Chcel som sa mu prihovoriť, hoci som sa mu nenanucoval a neponúkol som sa poutierať mu parkety. Tentoraz ale keď ma zbadal, znechutene, so vzdorom na tvári, obrátil hlavu iným smerom, ako by ma vôbec nepoznal, prakticky mi ani na pozdrav neodpovedal. Preto ja, ako prameň, nemám možnosť získavania poznatkov k jeho osobe. Škoda. Čosi mi hovorí, že rozhovor s ním by tento blog obohatil.
