O tom, že či to má byť šesťdesiatštyri alebo šesťdesiatpäť rokov. A či vôbec je únosné, mať takýto limit, keď nevieme dopredu, ako sa bude vyvíjať demografická situácia. Iba vopred zaťažujeme budúce vlády problémom, ktorý možno ani nebudú vedieť riešiť.
„Sú povolania, príliš náročné na to, aby ich mohli robiť seniori. Musíme im dať možnosť odísť na dôchodok skôr,“ zaznel jeden z argumentov, ktorému som nerozumel. Alebo rozumel príliš dobre, len sa zadivil obmedzenosti hovorcu diskutujúceho za ktorúsi z organizácií. Tuším odbory. Spomenul som si na vlastné skúsenosti s najťažšími povolaniami sveta. Hovorilo sa o tom pred časom v seriáli kanálu Discovery. Vraj nie sú to kozmonauti, ani polícia, či baníci alebo kaskadéri, ale rybári plaviaci sa na malých loďkách do severných morí. Na takej som svojho času pracoval, a teraz, ako sedemdesiatdva ročný, by som to už nedokázal. V tom mal odborár pravdu. Lenže ja som sa medzičasom rekvalifikoval, a tak môžem v práci pokračovať. Možno keby diskutéri pripomenuli, že žijeme v príliš dynamickej dobe, aby sa niekto mohol celý život držať toho istého povolania. Priebežná rekvalifikácia už teraz je imperatívom doby. A bude to platiť ešte výraznejšie.
Okrem toho, čo koho do toho, kedy ja pôjdem na dôchodok. Vtedy, keď ma už zákazníci nebudú chcieť, platí pre mňa, živnostníka, a nech sa mi do toho nikto iný nestará. Hlavne nie juniori z ministerstiev a odborov. Treba sa zbaviť priebežného systému dôchodkového zabezpečenia a prejsť na úplný systém dôchodkového sporenia, kde si každý sporí na svoj dôchodok a prestane pracovať, keď už uzná, že má dosť peňazí i práce. Ja sa práce neštítim a, musím poklopkať, stále sa mi darí. V tom chcem pokračovať. Dúfam, že mi v tom páni z ministerstva či odborov nebudú brániť. Máme vplyvných ľudí, čo si myslia, že znásilnia ekonómiu i demografiu. Tak im treba, a nám ostatným tiež, keď si ich voličská základňa želá vo vedení štátu. Len nech mňa nechajú na pokoji. Nepotrebujem, aby sa šťúrali do mojich kruhov.
