Zastavil som sa na mieste, čo som považoval za dostatočne kompetentné, nech sa poteším. Patrím do vekovej kategórie, na ktorú by sa informácia mala vzťahovať.
„Nevieme, na čom sa politici dohodli,“ odvetila mi žena za oknom železničnej stanice flegmaticky, a viac sa mi nevenovala. A tak som neodchádzal múdrejší. Vyčkám. Dozviem sa, keď to bude aktuálne, a ja budem mať cestu za rieku Moravu.
Uvedomil som si zrazu, že tá žena za okienkom, staršia pani, kdesi nad päťdesiat, bola nielen flegmatická, ale možno aj nahnevaná. Pomyslel som si ponajprv, že je reliktom z čias, keď bolo u nás normálne dostať nevrlú odpoveď od žien za pultom. Ale spomenul som si zrazu, ako sa nedávno, na jednej nemenovanej stanici, vyhrnula z vlaku skupina dôchodcov a spoza stĺpa sa ozval zatrpknutý hlas od skupiny sprievodcov čakajúcich zrejme na výmenu služieb. „Týmto preplatia cestovné. Namiesto toho, aby nám zvýšili platy!“
Nechápem, ako majú sociálne balíčky pomáhať zvyšovať účasť vo voľbách a naháňať hlasy údajne sociálne zameraným stranám, lebo o tom balíčky sú, ak si jednu skupinu voličov získajú na úkor prehlbujúcej sa frustrácie druhých. Sociálne balíky fungujú v rámci spojených nádob. Ak sa niekomu pridá, inému sa musí uprieť.
Načase, aby som si navykol, že hoci mnohé veci nechápem, karavána pôjde ďalej.
Samozrejme, že budem využívať akékoľvek zlacnenie, čo sa dôchodcom ujde. Nebude to na úkor nikoho, keď aj ako dôchodca riadne pracujem a platím dane a odvody. Do občasného vlaku zvyčajne nastupujem s cestovným lístkom v nulovej cene. Daniami, z ktorých sa hradí deficit slovenských železníc, si cestovný lístok platím priebežne. Aj keď necestujem.
Ozval sa mobil, prišla esemeska z banky, že mi nabehol na účet dôchodok. Stále v tej istej sume, ako po minulé mesiace. Podľa medializovaných prísľubov som už minulý mesiac mal dostať poštou upovedomenie o zvýšení dôchodku za takmer desať rokov odpracovaných po dosiahnutí dôchodkového veku. Ako súčasť sociálneho balíčka. Žiadne upovedomenie nedošlo a ani dôchodok sa nezvýšil.
Ako dobre, že pracujem, a na sociálne balíčky sa spoliehať nemusím. Svoju živnosť mám rád, zákazníkov milujem, a nemám síl im povedať, choďte inam. Dostanem od nich to, čo uznajú, že si za odvedenú prácu zaslúžim. Najlepšia kombinácia postojov, aby som sa na sociálne balíčky nemusel spoliehať.
