Horalka

A keď sa z operácie spamätala, pozviechala sa, vyšla na chodbu, aby sa z okna nemocnice na návrší dívala na mesto. Ona vlastne ešte nikdy v takomto veľkom meste nebola a celý svoj dovtedajší život prežila kdesi v horách v zapadlej dedinke vo východnej časti republiky.

Ako sa tak dívala von z okna nemocnice na mesto pod nohami, nevedela sa vynačudovať nad množstvom domov, ktoré sa rozprestierali v širokej kotline pred jej očami. Nikde nevidela polia a aj záhrady, ak sa kde-tu aj vyskytli, boli príliš malé, aby mohli vyčnievať spod korún stromov, kam sa pred jej zrakom ukryli. A tak si nevedela odpustiť otázku, ktorú v tom svojom takmer nezrozumiteľnom nárečí neustále opakovala:

„Ta dze ľem tote ľudze pestuju kompere."

Jún 1988