Veď predsa hľadať si ubytovanie skôr, ako dostanem potvrdenie o prijatí na školu je proti logike. No proti tej dánskej očividne nie.
V Dánsku Vám väčšina škôl internát nepridelí, majú ich na starosti nezávislé organizácie, u ktorých si musíte o izbu na študentskej ubytovni požiadať a zapísať sa na čakaciu listinu. Niektoré internáty požadujú motivačné listy, ktoré, ak sú dobre napísané, môžu čakaciu dobu značne skrátiť (z 2 rokov len na nejakých pár mesiacov alebo rok). Nedávno sa jeden z nich objavil aj v slovenských médiách - Internáty snov existujú. Nenechajte sa však uniesť krásnymi fotografiami, najlacnejšia izba stojí na mesiac 400 eur, a pokiaľ ohúrite výberovú komisiu skvelou motiváciou, pokúsia sa Vám ju zohnať do jedného roka.
Keďže po zapísaní sa na čakacie listiny internátov mi vyskakovali len samé bláznivé čísla (poradie 150 a počet izieb na internáte 20 bolo viac než bežné) a čakacie doby sa pohybovali okolo 7 až 24 mesiacov ako jediné riešenie sa javilo bývanie v prenajatom byte.
Väčšina dánskych stránok ponúkajúcich ubytovanie je po dánsky, nedajú sa prepnúť na angličtinu, teda treba používať Google Translate, čo je veľmi praktický vynález, ale tie vety ktoré niekedy poskladá, naozaj nedávajú logiku. Pri prekladaní týchto stránok do slovenčiny alebo angličtiny, sa často objavovali výrazy ako byty-lov, lov na bývanie a odkazy od správcov stránky Prajeme Vám šťastný lov. Zo začiatku som to brala ako ďalší vtip uja Googla, no zakrátko som pochopila, že si tento raz nikto z nikoho neuťahuje, a jedná sa naozaj o nemilosrdný LOV. PRETEK. BOJ. A ten zápal všetkých lovcov bol naozaj veľký. Ja som nebola žiadnou výnimkou, poháňaná vidinou bývania v prepchatom hosteli za nekresťanské peniaze, som hľadala a hľadala. Každý deň som odpovedala na obrovské množstvo inzerátov, skúšala som rôzne typy mailov – stručné, obsiahle, veselé, zúfalé, prosebné... No žiaden nezaberal. Väčšinou som si našla odpovede typu: Ďakujeme za Váš záujem, ale dostali sme obrovské množstvo emailov, preto sme sa prítok správ rozhodli zastaviť. Pokiaľ sme Vás už ohľadom ubytovania kontaktovali, pokladajte tento email za bezpredmetný. Ďakujeme za pochopenie a šťastný lov. Samozrejme, že ma nekontaktovali, tak mi aspoň zapriali šťastie. A vlastne, väčšinou som si nenašla odpoveď žiadnu, šťastie mi zaprialo len zopár jedincov. A to šťastie je pri hľadaní bytu v Kodani naozaj potrebné.
Medzičasom som sa posúvala aj na čakacích listinách na internáty, no mnohokrát spomínané šťastie mi opäť neprialo. Pri prezeraní si umiestnení na jednom portáli, ktorý som akurát nemala preložený do angličtiny, som omylom klikla vedľa, a hups - profil zrušený. A s ním aj všetky pozície na čakacích listinách. Chvíľu mi trvalo kým som sa dostala zo šoku. Okamžite po spamätaní sa, som im odoslala email s požiadavkou na obnovenie profilu. No odpoveď neprišla, tak som sa zaregistrovala znova, a zapísala sa opäť na tých vyše 50 čakacích listín. Samozrejme, že sa moje umiestnenia značne zhoršili. Yes!
Nejakým zázrakom som sa však na pár internátoch posunula veľmi rýchlo na pozície 3, 5 a podobne, no moje nadšenie netrvalo dlho... Ono sa to potom opäť obrátilo a začala som sa posúvať smerom “dole” - z trojky bola deviatka, z päťky pätnástka. To už som sa v tom ich systéme začala naozaj strácať a plná zúfalstva a beznádeje sa vrátila k hľadaniu bytov.
Obrovský príval radosti (myslím že bol aj väčší ako ten, keď mi oznámili, že ma prijali na školu) ma pohltil, keď som si na Facebooku objavila správu od jednej fínskej dievčiny, žijúcej v Kodani s ponukou ubytovania na dva týždne. Ufff... odľahlo mi. Aspoň počas Intro weeku budem mať strechu nad hlavou. A čo bude od septembra? To vyriešim asi až na mieste. V Dánsku si to ubytovanie treba zrejme zaslúžiť.
Držte palce! J
