Po sústavných a monotónnych reakciách, prečo referendum nebude úspešné, ale najmä po vyjadrení politológa S. Abraháma ako reprezenta jednotných názorov politickej elity, ktorý vyhlásil, že sú to vyhodené peniaze do vzduchu a ex-premiéra Roberta Fica, čo v jeho farizejskom podaní vyznelo ako skutočná strata narozdiel od kšeftu s emisiami, som sa rozhodol napísať tento blog.
Už je to isté, vládnuť nám bude banda zlodejov, homosexuálov, zhúlencov, farizejova a Maďarov. Dúfame, že za ten jeden rok, čo ostáva do volieb, tu toho veľa nezničia a nerozpredajú.
Robert Fico, dosluhujúci premiér, už prezentoval množstvo názorov, ktoré sa nakoniec ukázali pomýlené alebo úplne nepravdivé. Dokázal nám freneticky rozprávať o tom, čo on, resp. vláda SR urobila pre dobro občanov Slovenskej republiky (až na výnimky na juhu Slovenska), ako nesiahala na sociálne istoty občanov a v poslednom predvolebnom období vyslovil aj túžbu a snahu ich (nás) ochrániť pred „zlepencom“ stredopravých strán, ktorý je proti stabilite, je proti istote ľudí v čase hospodárskej kríze. Presne tej kríze, o ktorej Fico pokojne vyhlásil, že sa nás nedotkne a postupom času, keď veci naberali reálne kontúry, začal všetky svoje nesľúbené sľuby zvaľovať na jej vrub. Spomeňme postavenie diaľnice spájajúcej západ (rozumej Bratislavu) s východom Slovenska (rozumej Košice) do roku 2010, či odškodnenie klientov nebankoviek. Človek by sa aj pýtal, že načo pán premiér čakal (kríza vypukla v roku 2008 – dva roky po voľbách) alebo čo by sa stalo, ak by žiadna kríza nebola?
