Ochrana súkromia a politické strany

„policy paper“ pochopiteľne využil príležitosť a prezentoval najzávažnejšie hriechy súčasnej vlády v tejto oblasti, ale okrem toho deklaroval princípy, ktorými sa v prípade svojho víťazstva mienia riadiť. Potenciálnemu voličovi môže dobre padnúť ubezpečovanie ako „veríme, že vaše osobné informácie patria vám, nie štátu“, z praktického hľadiska sú samozrejme dôležitejšie zásady, ktoré konzervatívci považujú za dôležité – a tie celkom dobre odrážajú všeobecne hlásané princípy rešpektovania súkromia občanov. Konkrétne, dokument deklaruje, že konzervatívci sa mienia riadiť nasledovnými zásadami:

– menej, nie viac, centrálnych databáz v štátnej správe

– menej osobných detailov, ktoré budú presne zaznamenané a spravované len konkrétnymi úradmi, na základe skutočnej potreby („need to know“) a len na obmedzený čas

– kdekoľvek to bude možné, osobné údaje budú kontrolované jednotlivými občanmi, ktorí budú mať právo rozhodnúť, ktoré úrady môžu pristupovať k týmto informáciam, alebo ich meniť

– silnejšie kontroly zdieľania údajov medzi jednotlivými súčasťami štátnej a verejnej správy

– väčšia zodpovednosť vlády za zabezpečenie súkromných informácií, ktoré získa

Dokument zároveň uvádza 11 opatrení, ktorými chcú konzervatívci uviesť tieto princípy do života – za povšimnutie stojí napríklad posilnenie nezávislosti a oprávnení k auditu pre „informačného komisára“ (Information Commissioner, britská obdoba nášho Úradu na ochranu osobných údajov), či povinnosť spracovať odhad dôsledkov pre ochranu súkromia (Privacy Impact Assessment) pre každú legislatívnu normu či opatrenie ktoré obsahuje zber alebo zdieľanie (osobných) údajov, prekonzultovať ho s „informačným komisárom“ a zverejniť jeho stanovisko.

Ktovie, kedy sa aj na Slovensku nájde politická strana, ktorá sa pokúsi získať si priazeň voličov tým, že konečne začne brať vážne ochranu súkromia, vykoná solídnu analýzu toho, ako štát pristupuje k tomuto základnému právu občana, a pokúsi sa v tomto smere niečo konkrétne a účinné (nie len formálne) zaviesť. Niektoré zo spomenutých zásad, či súvisiacich opatrení, by mohli poslúžiť prinajmenšom ako inšpirácia – pravda, iba za predpokladu že sa k tomu bude pristupovať s vážnosťou, akú si táto oblasť zaslúži. A v otvorenom dialógu s občanmi, pretože ide o ochranu ich práv. Ak mám usudzovať z množstva a kvality otázok na tému ochrany súkromia/osobných údajov, ktoré dostávam, tak na Slovensku narastá počet ľudí, ktorí si uvedomujú dôležitosť a majú viac ako len povrchné poznatky z tejto oblasti. Zatiaľ síce dosť pomaly, ale trend je pozitívny ... a solídni politici (časom snáď budú aj takí) by taký vývoj voličov nemali ignorovať.