Živí sa poradenstvom v oblasti bezpečnosti informačných systémov. Pravidelný prispievateľ do patavedeckých seminárov v Bratislave. Zoznam autorových rubrík: Bezpečnosť, Ochrana súkromia, Pataveda, Vzdelávanie a výskum, Nezaradené
S trochou preháňania môžem tvrdiť, že žijem niekoľko životov – okrem normálnej práce pre firmu ako externista prednášam na dvoch univerzitách (plus zopár ďalších aktivít, tie tu však nie sú podstatné). Striedavo sa tak pohybujem v dvoch svetoch – komerčnom a akademickom - a je celkom zaujímavé pozorovať ako moje pôsobenie v tom jednom svete ovplyvňuje moju pozíciu v tom druhom.
Dnešná doba a hlavne internet umožňuje v podstate hocikomu rýchlo získať zásobu odborných termínov a vcelku úspešne predstierať znalosti z tej-ktorej oblasti. Ako vlastne môže bežný človek rozlíšiť kto je v danej oblasti odborník a kto len šarlatán? Ako pomerne spoľahlivý indikátor kvality sa môže javiť postavenie, aké zaujíma dotyčná osoba v odbornej komunite. Zvlášť pre laika znie presvedčivo informácia, že dotyčná osoba prednášala na odbornej konferencii – pričom “bodujú” predovšetkým konferencie veľké, medzinárodné, konané v zahraničí. Nie je však konferencia ako konferencia, ako to názorne dokázali traja študenti Massachusetts Institute of Technology (MIT)...
Zopár mailov od študentov ma upozornilo, že sa opäť blíži obdobie, ktoré interne označujem ako čítanie rukopisov záverečných prác v rôznych štádiach ich tvorby. Ako člen redakčnej rady odborného časopisu, či programových výborov odborných konferencii mám síce prakticky po celý rok postarané o čítanie a hodnotenie najrôznejších písomných výtvorov, toto obdobie je však trochu špeciálne... V relatívne krátkom čase som totiž - ako vedúci práce či oponent - vystavený viacerým rukopisom, ktoré vypovedajú o úrovni, na ktorej sú absolventi vyskoškolského štúdia informatiky schopní písomne prezentovať výsledky svojej práce. Moje doterajšie skúsenosti naznačujú, že sa nemám veľmi na čo tešiť.
Zapojil som sa (prostredníctvom mojej firmy VaF, s.r.o.) do medzinárodného výskumného projektu financovaného Európskou úniou. Napohľad to nebolo až tak ťažké – koordinátor pripravovaného projektu mi poslal e-mail s otázkou, či sa nechcem zapojiť, odpovedal som pozitívne a zapojil som sa do prác na príprave čo najlepšieho návrhu výskumného projektu, ktorý bol predložený na príslušné miesta v Bruseli. Potom sme už len čakali, ako dopadneme – až sme sa dozvedeli, že náš projekt bol schválený (pravda, s úpravami vo výške pridelených financií).
