Ako

je tam tma AKO v r.ti, čuší AKO voš pod chrastou, pracovitý AKO včelička, pláva AKO sekera, pozerá AKO teľa na nové vráta, cíti sa AKO nahý v tŕní, slepý AKO patrón, biely AKO sneh, čierny AKO uhoľ, dobrý AKO kus chleba, ľahký AKO pierko, hluchý AKO poleno, drží sa AKO kliešť, hanbí sa AKO pes, hádajú sa AKO kofy na trhu, pozerá AKO vyoraná myš, dobrý AKO kus chleba, ľúbia sa AKO dva holúbky, bol spitý AKO delo, hladný AKO Čenkovej deti, ide mu to AKO po masle, smrad AKO v Carihrade, je mu AKO tŕň v päte, rád ho vidí AKO koza nôž, polievka AKO čo by gate vyplákal,...

Žiaľ, kedysi jasné a výstižné prirovnania v súčasnosti ťažko použiť – veď čože už dnešnému človeku, obzvlášť mladému, hovoria termíny ako poleno, žito, štolverk, repa, vyoraná myš, teľa, vráta či Čenkovej deti ... už ani nehovoriac o tom, akej farby sa mestskému človeku javí sneh. Alebo, ako vlastne môže dnešná mládež pochopiť text slovenskej ľudovej erotickej pesničky „takú mala AKO havran, kučeravú AKO baran“ (Spolok Skúsených Spevúľ: Akú mala, takú dala - slovenské ľudové erotické piesne II, 1998), keď väčšina mladých havrana či barana poriadne ani nevidela, o možnosti ohmatať si ich ani nehovoriac?

Je jasné, že slovnú zásobu slovenčiny je nevyhnutné prispôsobiť dnešnej dobe. Je zbytočné v tomto čakať nejakú aktivitu oficiálnych jazykovedných tzv. odborníkov (vedcov) – ich „vedecká“ činnosť spočíva v tom, že čakajú až sa nejaký výraz či slovné spojenie začne používať v podstate všade a potom ho „odborne“ zaradia do slovnej zásoby slovenského jazyka.

Pozorný patavedec sa, na rozdiel od vedcov, pohybuje medzi pospolitým ľudom AKO ryba vo vode a tak je schopný včas podchytiť kľúčové charakteristiky súčasného rečového prejavu na Slovensku. Významnou pozorovanou vlastnosťou je silná tendencia zmenšovania počtu rôznych slov potrebných pre vyjadrenie myšlienkových pochodov – teda pravý opak bohatého spektra termínov, ku ktorým sa cez slovko AKO kedysi prirovnávali rôzne vlastnosti. V reálnom živote sme takto v rozličných situáciách odpočuli/zaznamenali využívanie jedného pojmu, ktorý slúžil ako univerzálny termín na prirovnávanie - „kytica jak hovado“, „(dopravná) zápcha jak hovado“ či „pavúk jak hovado“.

Všimnime si, ako použitie jediného, univerzálneho prirovnania „jak hovado“ nesmierne zjednodušuje konverzáciu a eliminuje nadbytočné myšlienkové pochody. Načo sa trápiť snahou o pochopenie významu prirovnania používajúceho neznámy termín, keď stačí špecifikovať že je to „jak hovado“. Práve toto, teda ochrana novej generácie pred nadbytočným premýšľaním, je trend súčasnosti, a ak sa toho budeme držať aj naďalej, naša budúcnosť bude istoiste „jak hovado“. Pri zrýchľovaní nášho života určite oceníme, ak známeho pri stretnutí pozdravíme kratučko „Ako?“ (sa máš), na čo on veľavýznamne odpovie „jak hovado“, čím sme si obaja splnili spoločenské povinnosti a môžme sa bez ďalšej straty času naháňať za všetkým tým, čo ešte musíme stihnúť. A vari nie je krásna predstava našej mládeže, ako opäť objavuje poetiku slovenských ľudových (erotických) pesničiek cez úpravy ich textov do zrozumiteľnejšej formy – napríklad „takú mala jak hovado, kučeravú jak hovado“... ?