O liste Úradu som teda nevedel a tak ma trochu prekvapilo pozvanie z Národného centra zdravotníckych informácií (ktoré bolo onou predmetnou organizáciou) na osobné stretnutie. Prišiel som a už to nebolo tak, ako to vyzeralo na začiatku. V korektne vedenom rozhovore sme si vyjasnili, ako došlo k onomu neposkytnutiu informácií, dostal som ospravedlnenie, požadovanú evidenciu IS a k tomu naviac kôpku informačných materiálov o eHealth. Rozhovor potom akosi prirodzene prešiel do dlhšej zaujímavej diskusie o rôznych aspektoch bezpečnosti, ochrany osobných údajov, legislatívy, a ďalších problémov, ktoré súvisia s eHealthom. Skrátka, získal som oveľa viac informácií, ako som pôvodne žiadal ... a poopravil som si mienku o vzťahu národného operátora eHealth k ochrane osobných údajov. A keď som sa takto nepriamo dozvedel o existencii listu od Úradu, úspešne som ho vymámil od pracovníčky na pošte. Taký malý happy-end :-)
Ako to nakoniec dopadlo (pokračovanie jedného z mojich článkov)
Začiatok nevyzeral dobre... požiadal som o informácie, ktoré podľa zákona musia byť sprístupnené každému, kto o to požiada, ale odpoveď obsahovala len časť z nich. Keď ani dvojnásobné opakovanie žiadosti nebolo úspešné, napísal som o tom na blogu. Potom sa do toho na môj podnet vložil Úrad na ochranu osobných údajov, skonštatoval porušenie §32 zákona o ochrane osobných údajov a uložil predmetnej organizácii povinnosť poskytnúť mi požadované údaje evidencie IS. O tomto výsledku ma Úrad informoval doporučeným listom, ale po neúspešnom pokuse o jeho doručenie (nebol som doma) ma Slovenská pošta zabudla informovať, že v jej priestoroch čaká takáto zásielka...