Kde bude, tam bude, bude raz jedna informačná spoločnosť...

Všimnime si, ako sa u nás hovorí či píše o tom, k čomu chceme smerovať, teda o informačnej spoločnosti ... spravidla v značne zjednodušenej podobe, ako keby informatizácia spoločnosti znamenala len mať viac broadbandových prípojok, počítačov a podobne. Náramne mi to pripomína učebnicu politickej ekonómie z polovice 80. rokov, ktorá práve použitím princípu "väčší je lepší" jasne dokázala že socializmus je už hospodársky vyspelejší ako kapitalizmus. Jeden z argumentov - v socialistických krajinách sa na hektár pôdy používa oveľa viac ton umelých hnojív ako v tzv. vyspelých kapitalistických štátoch...

Väčší počet počítačov a pripojení na internet je síce technická otázka, zrejme však zmení aj náš život ... zaujíma sa vôbec niekto o to ako? Nemám teraz na mysli pomerne primitívne výroky typu "každý si bude môcť na internete hľadať prácu" a podobne, lebo to je len obyčajným rozšírením súčasného stavu ... dôsledky technologických zmien môžu byť a zrejme aj budú oveľa hlbšie. Ako príklad možno spomenúť napríklad vcelku známy poznatok o tom, ako zavedenie metra zmenilo sociálny život Pražanov. Aj existencia a rozšírenie mobilov evidentne ovplyvnili život ľudí ... či už samotný spôsob komunikácie medzi ľuďmi, ale aj spôsob, akým si ľudia plánujú svoj čas, dokonca cez mobil už bol vynesený a odsúdencovi doručený aj rozsudok, keď dotyčný cestou na pojednávanie ostal zablokovaný v dopravnej zápche. Ďalším dôsledkom, ktorý možno pozorovať už v súčasnosti, je často neschopnosť vyrovnať sa s poruchou technického zariadenia - poslanci v prípade poruchy hlasovacieho zariadenia už nie sú schopní hlasovať „ručne“ (názorne tak dokazujúc, že poslancom sa u nás naozaj môže stať hocikto...).

Čakal by som, že sociológovia či ďalší zástupcovia vedných odborov skúmajúcich človeka či spoločnosť sa pokúsia postihnúť zmeny, ktoré používanie moderných informačných a komunikačných technológií prináša ... ktoré nastali, či ktoré môžme s istou pravdepodobnosťou očakávať. Zatiaľ neviem o tom, že by sa u nás takýmto témam niekto systematicky venoval ... pravda, to môže byť spôsobené aj tým, že ako informatik nemám dosť dobrý prehľad o tom, čo sa deje v tejto komunite. Skôr sa však kloním k tomu, že sociálne dopady informatizácie spoločnosti u nás naozaj nikto neskúma (rád by som sa v tom mýlil), čo považujem za škodu. Isteže, keď ide o ľudí či spoločnosť, nedajú sa robiť stopercentne spoľahlivé predpovede budúcnosti, ale laicky sa domnievam, že znalosti faktorov ktoré ovplyvňujú konanie a chovanie ľudí, sociálnych skupín, či celej spoločnosti by predsa len mohli pomôcť pri odhadoch sociálnych dôsledkov informatizácie. Aj preto si myslím, že k informatizácií by sa mohli vyjadrovať aj zástupcovia humanitných odborov ... pravda, ak ich takáto téma vôbec zaujíma.

Pre ilustráciu uvediem náhodný výber aspoň niekoľko možných "netechnických" dôsledkov informatizácie, ako ich vidím z mojej pozície človeka s backgroundom z prírodných vied.

- ľudia sa budú stále viac spoliehať na Google a ostatné vyhľadávacie systémy (načo si niečo pamätať, keď sa to dá „vždy“ pohodlne vyhľadať...) ... a v prípade absencie pripojenia na internet budú "stratení",

- písanie rukou sa obmedzí len na podpisy a časom bude zrejme už len raritou,

- pseudonymy sa budú používať v oveľa väčšej miere ako v minulosti a súčasnosti, obmedzí sa používanie vlastného mena a priezviska a časom možno úplne zaniknú (pre "úradné" účely môžu byť nahradené jedinečným identifikátorom),

- žiaci budú mať problémy s požiadavkami na tvorbu vlastných formulácií a vlastných vyjadrení (dôsledok toho, že domáce úlohy – zadania riešia ak už nie priamym kopírovaním, tak pozliepaním textov nájdených na internete,

- ľudia svojou činnosťou budú za sebou zanechávať „digitálny tieň“ – údaje o svojich aktivitách či preferenciách, čo sa dá využiť i zneužiť,

- ľahké kopírovanie si vynúti inak nahliadať na koncept intelektuálneho vlastníctva a zaviesť iné „biznis modely“ pre komerčné využívanie autorských práv

... a tak podobne.

Ak sa nepokúsime sledovať či pochopiť aj takéto netechnické aspekty informatizácie, dokáže vôbec niekto včas postihnúť trendy a tak ovplyvniť návrhy na opatrenia formujúce spoločnosť? Alebo budeme len čakať, čo prevezmeme z iných krajín?

A čo ďalšie generácie – dokážu si vôbec poradiť, keď sa ocitnú bez pripojenia na internet či keď im vypovie službu ich počítač, v ktorom majú uložené všetky údaje, ktoré v živote potrebujú? Tí, ktorí si pamätajú "menej automatizované" časy, si môžu pomôcť postupmi z tých čias, čo však s generáciou, ktorá o tých časoch nevie nič? O tom, že nemusí ísť o hudbu budúcnosti, svedčí pôvabná historka, ktorú som pred pár rokmi objavil na internete ... kdesi v USA organizovali lokálne preteky v prírode a tak organizátor do cieľa postavil skautku – dobrovoľníčku, ktorá mala zapisovať dosiahnuté časy. Keďže tam nebol prívod elektrickej energie, dostala formuláre spolu s indigovým „kopírákom“, čo ju značne udivilo. Keď dostala názorné vysvetlenie ako sa dajú pomocou indiga vytvárať kópie záznamov, fascinovane konštatovala „To je neuveriteľné, čo ľudia vymyslia. Takto už čoskoro nebudeme potrebovať kopírky.“...