Kde sa podel športový duch?

Veď život okolo nás je svojim spôsobom veľkým množstvom hier, v ktorých sa usilujeme niečo dosiahnuť v konkurenčnom súboji s ostatnými účastníkmi. Čo nám bráni podobne poňať aj získanie informácií od štátnej správy či samosprávy? Skrátka, chápať to ako hru, ktorej základné pravidlá stanovujú existujúce zákony, a kde sa jedna strana usiluje poskytnúť čo najmenej, a druhá strana získať čo najviac. Hra, v ktorej by pravidlá už vopred jednu stranu odsudzovali na prehru, by bola nudná, nepodnecovala by tvorivosť jednotlivých účastníkov a neumožňovala by nám divákom oceniť brilantné kúsky hráčov. Nie je kúskom hodným zaznamenania napríklad postup úradníkov CIA, ktorí keď ich zákon FOIA (Freedom of Information Act) prinútil sprístupniť naraz 5000 strán dokumentov, využili skutočnosť že zákon nič nehovoril o tom, ako majú dokumenty poskytnúť a súperovi zmienených 5000 strán dodali v naprosto náhodnom usporiadaní? Nie je to trápne, keď úradníci názorne dokazujú svoju invenciu, zatiaľ čo druhá strana sa len tvári ukrivdene, že sa im úradníci už vopred nevzdali?

Čo vlastne bráni mimovládnym organizáciam, novinárom a ostatným záujemcom o sprístupnenie informácií prejaviť trochu tvorivosti a prekvapiť svojich protihráčov? Napríklad, nečakaným útokom – vyžiadaním si evidencie informačných systémov spracúvajúcich osobné údaje, ktorú podľa zákona o ochrane osobných údajov musí viesť v podstate každá organizácia a podľa toho istého zákona ju musí na požiadanie každému sprístupniť? Pravdepodobnosť objavenia slabého miesta súpera je v tomto prípade vysoká... Alebo – ak súper odmieta poskytnúť údaje o plate, namiesto presného čísla požiadať o odpoveď na otázku, či výška zmieneného platu (ktorá je údajne osobným údajom) je vyššia ako určitá hodnota ... odpoveď typu áno/nie súper predsa len ťažšie označí za osobný údaj chránený zákonom ... a opakovaným kladením takejto otázky s dobre vybranými parametrami sa predsa dá priblížiť k hľadanej „utajenej“ hodnote. Alternatívne, požadovať od súpera namiesto informácie o odmene konkrétnej osoby poskytnutie informácie o výške súčtu odmien malej množiny osôb ... a opakovaním takej žiadosti pre meniace sa množiny osôb získať dosť podkladov pre následný výpočet „utajovaných“ hodnôt (trik známy ako inferencia zo štatistických databáz).

No povedzte, nezaslúži si uznanie a potlesk „divákov“ či dokonca súperov ten, kto v takejto hre prejaví viac nápaditosti a schopnosti improvizácie v rámci daných pravidiel? Dočkáme sa toho, že aj druhá strana prestane ukrivdene fňukať, športovo uzná kvality súpera a bude sa usilovať byť mu zdatným súperom? Príde čas, keď budeme môcť sledovať vzrušujúce individuálne súboje kľúčových „špílmacherov“ súperov? Keď celý národ bude sledovať finále majstrovstiev Slovenska v tejto disciplíne?