Možnosti sociálnych sietí

Už len výber z publikovaných historiek z Facebooku naznačuje, že sa ľuďom oplatí sledovať, čo sa v takýchto komunitách deje. Študentky americkej univerzity, ktoré zverejnili svoje fotografie v módnych kúskoch, ktoré ukradli, umožnili majiteľke obchodu jednak rozlúsknuť záhadu zmiznutého tovaru, ale aj poskytnúť polícií dostatok informácií na ich usvedčenie. Skutočnosť, že odsúdený lupič bol schopný z väzenia aktualizovať svoje údaje na Facebooku (fotografie a poznámky o živote vo väzení) jednak pobúrila jednu z jeho obetí, jednak upozornila väzenskú správu na nedostatky v uplatňovaní obmedzení pre väzňov. V inom prípade väzenský dozorca prišiel o prácu potom, ako jeho zamestnávateľ zistil, že na Facebooku nadväzuje priateľstvá so súčasnými i bývalými „klientami“. Mediálny rozruch na Slovensku zas vyvolala informácia, že fotografia šéfa inšpekcie SIS bola zverejnená na Pokeci. A nezaostáva ani súkromný sektor – na to, aby mladé dievča prišlo o prácu , stačila jej poznámka na Facebooku o nudnej práci v kancelárii a skutočnosť, že svoju stránku sprístupnila kolegom...

Čo je však oveľa dôležitejšie, ďalšie historky naznačujú, že zvlášť zamestnávatelia sa už nechcú spoliehať na náhodu, a sami sa aktívne snažia využívať možnosti sociálnych sietí na získavanie informácií o svojich zamestnancoch. Nemusia sa pritom uspokojiť len s ťažko postihnuteľným hľadaním, v ktorých sociálnych sieťach je (potenciálny) zamestnanec aktívny, či zisťovaním jeho „priateľov“ ... Zatiaľ najďalej v tomto smere zašla miestna správa v Bozemane (Montana, USA), kde v rámci „background check“ od uchádzačov o zamestnanie vyžadovali o.i. prihlasovacie údaje do všetkých sociálnych sietí, ktorých boli členmi. Túto prax uplatňovali celé tri roky, a prestali až keď sa toho chopili médiá.

Ďalší zaujímavý prípad je zo Švajčiarska - zamestnankyňa National Suisse svojho zamestnávateľa informovala, že má migrénu a nemôže sedieť pri počítači ... zamestnávateľ však zistil, že v čase, kedy údajne trpela migrénou, veselo „facebookovala“ a prepustil ju. Na prípade je zaujímavá hypotéza o tom, ako došlo k jej prezradeniu ... verzia zamestnávateľa hovorí o náhodnom zistení jej kolegu, žena je presvedčená, že bola úmyselne sledovaná a to prostredníctvom fiktívnej osoby, ktorá sa stala jej Facebookovým „priateľom“. V tomto presvedčení ju utvrdila skutočnosť, že onen „priateľ“ po jej prepustení zmizol. Ženina verzia je zaujímavejšia – ilustrovala by prechod od pasívneho spoliehania sa na náhodu k aktívnemu sledovaniu zamestnancov ich zamestnávateľom. A keby aj nebola pravdivá, každopádne ponúka inšpiráciu, ako sa to dá zrealizovať...

Ktovie, ako je to na Slovensku... vďaka Internetu sme „technicky“ na také sledovanie zamestnancov zamestnávateľmi pripravení, mám však pochybnosti či aj mentálne a legislatívne. Kto bude prvý?