Nemá negatívne dopady...

Ilustratívny príklad toho, že to nie je také jednoznačné, môže predstavovať riešenie obmedzenia vjazdu vozidiel do centra Londýna. Spoplatnenie vjazdu do centrálnej časti spolu so systémom, ktorý na základe záberov pouličných kamier rozozná evidenčné čísla vozidiel vchádzajúcich do určenej časti mesta a automaticky „vystaví účet“ na prvý pohľad vyzerá byť ako celkom dobrá myšlienka. Až kým si neuvedomíme, že to platí len za predpokladu, že ľudia sa správajú tak, ako by sme chceli aby sa správali – teda že z ekonomických dôvodov obmedzia svoje cesty autom do vymedzenej oblasti. Ako však ukázali štatistiky londýnskej polície, dosť ľudí našlo iné „ekonomické“ (pre nich) riešenie – zavedenie systému sa prejavilo neprehliadnuteľným nárastom počtu prípadov krádeží tabuliek s evidenčným číslom vozidla, ako aj prípadov ich falšovania.

Podobné „nepriame“, ale pritom v podstate logické (prinajmenšom pre tých, čo si nerobia ilúzie o ľudských povahách) dôsledky sa môžu objaviť v súvislosti s v podstate každým rozhodnutím, ktoré sa dotýka nezanedbateľnej časti populácie. A tak by ma naozaj zaujímalo, ako dlho premýšľajú naši predkladatelia návrhov zákonov pred tým, ako do sprievodnej doložky vplyvov napíšu „nemá negatívne dopady pre obyvateľov“. Existuje vôbec nejaká všeobecne akceptovaná zhoda v tom, ako tento termín interpretovať, teda čo sa má považovať za negatívne dôsledky? Pretože prinajmenšom v prípadoch návrhov zákonov, v ktorých ide o.i. o zhromažďovanie a nakladanie s osobnými údajmi obyvateľov sa mi nezdá, že by naozaj "nemali negatívny dopad na obyvateľov"...